Ako zvládnuť základ?

 

         Vždy, keď sa človek zaúča do nejakej činnosti, hovoria mu,
že najprv musí zvládnuť základ. Ide o základné kroky, poučky, definície alebo pohyby. Až potom, keď zvládne základ, môže sa dostať vyššie a priúčať sa náročnejším činnostiam.

         Ako sa môžeme priúčať večnosti? Čo patrí medzi základné veci, ktoré sú akousi abecedou na dosiahnutie večného cieľa?

         Tieto základné kroky objavíme napríklad v podobenstve
o 10-tich pannách (Mt 25, 1 – 13).

1.)Skúsenosť z podobenstva nás učí, že lampa a olej patria spolu.

Prázdna lampa bez oleja je nepoužiteľná a olej bez lampy nemá žiadne využitie. V obidvoch prípadoch je naša reakcia rovnaká. Bola by to škoda. Lampa je viac na očiach, málokedy na ňu zabúdame.
Na olej zabudneme, lebo si myslíme, že je už vo vnútri, že ho tam už niekto dal pred nami.

         Z pohľadu viery nie je prázdna lampa nič iné ako póza. Pózovať môže hocikto. Ak zapózuje človek, kt. nič nedokáže, ide len o prázdne gesto. Ak však zapózuje človek, ktorý má talent, jeho póza nie je plytká ani prázdna. Má hĺbku.

         Viera bez uživotnenia je len prázdnou pózou. Viera v praxi je postojom duchovne bohatého človeka, ktorý pochopil veľa z Ježišovej náuky a svedčí o dôležitosti spojenia lampy s olejom a života
so skutkami viery.

 

 

2.)Ježišovo podobenstvo nás formuje v tom zmysle, že sa máme učiť bdeniu.

Ženích do polnoci neprichádzal, všetci zaspali. Bdenie nie je ničnerobenie, nie je ani prázdnou a bezduchou sekvenciou ľudského života. Nejde ani o frustráciu či dezilúziu z nevydareného života. Bdenie podľa evanjelia nie je ani premárnením spánku a zaháňania driemot.

         Predstavme si človeka, ktorý sa nachádza v bdelej kóme. Nemôže sa hýbať, ani komunikovať. Nedáva najavo, čo sa v ňom odohráva, ale žije.

         Evanjeliové bdenie znamená to, že človek je akoby paralyzovaný pre skutky zla, nehýbe sa v rytme tohto sveta, nereaguje pozitívne
na všetky jeho podnety. Napriek tomu žije, ba žije plnohodnotný život. Je pevne spojený s Kristom, ktorého síce fyzicky nevidí, no s otvoreným srdcom ho očakáva. Čnosť bdenia dosahujú tí, ktorí žijú síce na tomto svete, ale svoje najvyššie a najhlbšie nádeje a ambície vkladajú do života s Bohom.

3.) K podstatným úkonom viery patrí aj schopnosť vrátiť sa k zdroju a načerpať (Choďte radšej k predavačom a kúpte si olej.)

Tento návrat nie je stratou času, neznamená ani zaostávanie v určitej činnosti a ani nikoho neusvedčuje zo zábudlivosti. Tu ide o pokoru, podľa ktorej môžem napredovať iba vtedy, ak sa vrátim a doplním z renomovaného zdroja. Bez tohto návratu nebudem rásť ani duchovne plodne konať. Vraciam sa vtedy, keď som pochybil
či zhrešil. Vraciam sa vtedy, keď cítim, že moje vnútro je skoro prázdne alebo vtedy, keď potrebujem nové impulzy, lebo pôvodné nadšenie viery zvetralo. Zdroj – Kristus – je nemenný. Čaká, je neustále bohatý, nestráca na hodnote, prijíma všetkých bez rozdielu. Neškrtí prítok milosti pre hriešnikov. Svoju výdatnosť poskytuje všetkých, ktorí si uvedomia, že bez tohto božského zdroja sa stáva ich život suchopárny a nič hodnotné sa v ňom neurodí.

Tí, ktorí sa nevracajú k zdroju Božích darov a utekajú bezhlavo vpred, ženú sa za chimérou a vidinou šťastia, ktorá sa začne strácať a meniť sa na vyblednutý plagát niekde pri ceste.

 

         Meškajúcim pannám  evanjelia by sme dali druhú šancu. Nabudúce by sa určite lepšie pripravili. Na zvládnutie základu sa treba ponamáhať. Základy sú ťažké a dosť bolia. O to radostnejšie sa potom stavia smerom nahor.