Predstavme si situáciu zo školských lavíc. Pedagóg reaguje na žiaka, ktorý je známy svojou nedisciplinovanosťou. Upozorní ho napr. takto:"Sadni si tak, aby som na teba videl". V inom prípade ho usadí, na veľkú nevôľu dotyčného žiaka , do prvej lavice.
Podľa evanjelia sa na prvé miesta pozerali inak zákonníci a farizeji. Tých nemusel nikto vyzývať, aby sa zviditeľňovali, lebo sa o to starali sami. Ježiš, keď podáva ich negatívnu charakteristiku, hovorí:"Všetko,čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli" /Mt 23, 1-12/. Chtiac-nechtiac, ľudia si ich nemohli nevšimnúť. Nárokovali si na všetky viditeľné a zároveň podstatné miesta v spoločnosti. Boli presvedčení, že tak to bude naveky. Ježiš ich presvedčenie naštrbil, keď ich verejne obvinil z pokrytectva.
Na čo kladie Ježiš dôraz?
1.,Dáva na javo, že on má právo zamiešať poradie dôležitosti. Do konečného zúčtovania prehovorí on. Vysvetľuje:"Kto je medzi vami najväčší, bude vašim služobníkom". V prvom rade tu hovorí o sebe. On-Boží Syn, sa obetuje pre všetkých ako najposlednejší sluha. A dobrovoľne prijal smrť, ktorá bola vtedy charakteristická pre najhoršieho zločinca.
Čomu alebo komu dnes ľudia slúžia? A.,Slúžia "svojmu zámeru". Niekedy veľmi bezohľadne a nezákonne. Tento trend sa alibisticky vysvetľuje v kladnom slova zmysle ako-urobiť všetko, čo je potrebné pre dosiahnutie svojho cieľa. B.,Poslúžia "dobrej veci". Je len otázka, čo sa pod tým dobrom skrýva. Nie je dobro ako dobro. Skôr, ako by sme prikývli na takúto činnosť, overme si, či požadované dobro súhlasí s morálkou evanjelia a s dobre formovaným svedomím. C.,Ponuka poslúžiť "dobru človeka". Pomáhať iným v ich biednom položení je nanajvýš ušľachtilé a vždy aktuálne. Pomáhať iným k spáse je pred Bohom vysoko hodnotené, hoci svet takéto kategórie neuznáva a usiluje sa ich vymazať zo všetkých médii,štúdií a diskusií. Kto dnes verí tomu, že spása je tá najdôležitejšia úloha v živote? A my sme povolaní, aby sme toto hlásali...
2., Ježiš rieši otázku titulov. Hovorí svojim poslucháčom, aby sa nenechali oslovovať rabbi, učiteľ ba ani otec. Farizeji naopak. Oni si na tomto oslovení potrpeli. Ježiš všetkých učí, že jediným oprávneným nositeľom týchto titulov je on sám. Všetky sa naňho vzťahujú. Otázku titulov vyriešil raz a navždy. Nikdy mu nebudú odňaté.
V dnešnej dobe sa o mnohých verejných činiteľoch hovorí, že svoje tituly/akademické/ získali podvodom. Odmietajú sa k tomu priznať. Pri zohľadnení všetkých aspektov spravodlivosti, by im nemali patriť.
Je tu dôležitá otázka: z akého titulu máme odmietať niektoré ideály sveta? Z akého titulu máme pozerať na svet očami evanjelia? Z akého titulu máme považovať Ježiša Krista za Mesiáša a nášho Vykupiteľa? Z titulu nasledovania Krista. Ten, kto ho nasleduje úprimne, má v duši pokoj, našiel zmysel života a už nepotrebuje hľadať inú, alternatívnu cestu spásy. Titul-nasledovník Krista je našim najkrajším pomenovaním.
3.,Počas svojho krátkeho života sa stretával sv. Ján Krstiteľ s predstaviteľmi viacerých stavov. Prichádzali k nemu ako kajúcnici, ktorí hľadajú odpoveď na otázku:čo máme robiť? Po ňom začal verejne účinkovať sám Ježiš. Kritizoval farizejov a zákonníkov t.j. miestne autority. Celkom logicky sa ho ľudia pýtali:čo máme teraz robiť? Čo máme robiť, keď nemáme oporu v tých, ktorí nás vedú? Otázka je nadčasová. Platí aj dnes.
Podľa evanjelia, by Ježiš odporúčal to, čomu sa hovorí:plnenie svojich povinností. Ale dodal by, že máme mať väčšiu vnútornú slobodu a väčší rozmer lásky. Kto sa učí takto zmýšľať a konať, len tak ľahko nezlyhá. Povedal by, že máme vkladať väčšiu dôveru do komunikácie s ním. Tam získavame potrebnú silu do všetkých zápasov.
V prípade ťažkých chorôb a diagnóz sa niekedy ponúkne ľuďom pokusná liečba. Neoverená, riskantná, ale často predstavujúca jediné riešenie. Ľudia do nej vkladajú svoje nádeje. Niekedy pokus vyjde, inokedy nie.
Božia terapia nie je pokus. Viera v Ježiša nie je improvizáciou ani riešením 50 na 50. Boží postup je overený, dostupný a plnohodnotný. Boh však necháva slobodu, nikoho nenúti, aby ho prijal. Niet nad život s Bohom. V Ňom sa snúbia všetky hodnoty a dannosti, ktoré niekedy márne očakávame od svojho okolia. Iba on môže dať nášmu srdcu patričný zápal.
Usporiadajme si svoj život tak, aby Boh na nás videl. Neschovávajme sa pred ním. A pre svoje okolie si zachovajme zásadu:"Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky... /Mt 5,16/. Boh sa bude cez nás zviditeľňovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára