Medzi charakteristické znaky doby, v ktorej žijeme, patrí cestovanie. Platí, že sme rozcestovaní. Tomu je primeraná aj sieť dopravy. Podľa svojich možností sa môžeme rozhodnúť, či pocestujeme autom, autobusom, vlakom alebo poletíme lietadlom. Súčasní ľudia dotiahli schopnosť cestovať miestami až do extrému. Ale, taký je štýl života a cestovanie za účelom práce, vzdelávania, dobrodružstva patrí k fenoménom doby.
Veriaci človek túži po večnom živote. Ako by sme jednoducho nazvali jeho ambíciu dosiahnuť večný život? Použijeme výraz-putovanie. Putovanie dnes prežíva renesanciu. Putovanie náboženské, ale i za účelom dovolenky či výletu. Možno je to protipól rozcestovanosti, ktorú sme vyššie opisovali. Pozícia pútnika je primeraná nášmu úsiliu o večný život. Sme pútnici.
Čím sa vyznačuje pútnik?
1.,Má poznať cieľ. Čo možno povedať o večnom cieli? Napr. to, že hoci o ňom vieme a veríme v neho, fyzicky ho nevidíme. Ale ideme za ním, lebo Boh do nás vtlačil nezmazateľnú pečať túžby po jeho dosiahnutí. Vedome alebo nevedome, kráčame za ním. Ďalej. Platí to, že dosiahnutím blaženého života musíme zanechať ten pozemský. Pozemskú atmosféru nemôžeme preniesť do večnosti. Musíme sa učiť strácať ju. Ale s vedomím, že Boh nám to bohato vynahradí. Keď večnosť dosiahneme, za pozemským svetom nám ľúto nebude. Víťazi v športe, ovenčení medailami a vavrínmi sa zvyknú vrátiť domov a ukázať ich svojim priaznivcom. V prípade večných vavrínov to neplatí. Nositelia večných vavrínov sa naspäť nevracajú. Ako pútnici do nebeskej vlasti si máme byť vedomí týchto skutočností.
2.,Pútnik do večnosti potrebuje prostriedky. Mnohí ľudia sa chvália tým, že veľa dokázali vlastnými silami a schopnosťami. Je to pravda, ale aj za ich úspechmi je Božia pomoc. Na cestu do večnosti nám nepostačia naše , čo ako výnimočné, sily a schopnosti. Cesta do Božieho kráľovstva si vyžaduje nadprirodzené prostriedky. Človek musí dať k dispozícii svoju ochotu putovať a Boh dá to podstné. Pútnik potrebuje pokrm, aby vládal. Aj pútnik do večnosti ho má pripravený. Je k dispozícii na eucharistickom stole. Je to Pánovo Telo a Krv, ktoré sa pútnikovi ponúkajú ako najvýživnejší pokrm na ďalekú a náročnú cestu. Vždy po ňom siahnime, lebo jeho požívaním sme vsadili na istotu, ktorá nesklame.
3.,Akým spôsobom sa do večnosti putuje? Sú pútnici, vo všeobecnosti, ktorí potrebujú samotu, ale iní radšej putujú v spoločenstve. Boh chce, aby ľudia skrze Cirkev putovali v spoločenstve. Nie v spoločnosti, lebo tá môže obsahovať aj odstredivé sily, ale v spoločenstve. V ňom sa nachádzajú ľudia v pestrosti pováh a názorov, ale v jednote Kristovho krstu, a tak putujú za svojim cieľom. Spolupútnici na ceste večnosti nemusia byť ideálni, ale ich vieru a túžbu po večnosti Boh pozná. Aj celkom jednoduchí ľudia nám môžu dať dobrý príklad vernosti Božiemu putovaniu. Nepohrdnime ich príkladom. Oni ho nevnucujú, len demonštrujú Božiu silu, ktorá sa v ich živote prejavila.
Putovanie do Božieho kráľovstva preverí každého. Počas putovania nevieme, čo nás na ceste čaká. Počítajme s únavou, rôznymi bolesťami a pokušením zastať, ba dokonca vrátiť sa. So všetkým sa zdôverme s Púnikom /Ježišom/, ktorý doputoval na Kalváriu, aby sa za nás obetoval. On je ochotný kráčať s nami a sprevádzať nás až do konca, aby nám otvoril brány svojho príbytku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára