Predstavme si situáciu, kedy nejaký človek z titulu svojej moci a postavenia vyhlási:"Vy ma ešte nepoznáte, ale spoznáte ma!". Ten, kto používa takýto slovník sa vyhráža. Za jeho slovami cítiť hrozbu. Hovorí v hneve a s úmyslom vykonať na niekom úkon pomsty. Niekomu takéto vyjadrenie stačí na to, aby vychladol, ale niekto ide za svojim a môže napáchať veľké škody.
Predstavme si inú situáciu. Pristúpime ku človekovi, ktorého postihla strata pamäti. Hneď na úvod stretnutia sa ho preventívne opýtame:"Poznáš ma, vieš, kto som?".
To isté sa stane vtedy, keď sa s niekým stretneme po dlhých rokoch. Na mieste je vtedy obojstranná otázka typu:"Poznáš ma, vieš, kto som?".
V evanjeliu čítame úryvok o tom, ako sa Pán Ježiš prihovára Filipovi:"Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?"/Jn 14,1-12/. Nehovorí to v hneve alebo plný sklamania. Hovorí to akoby s jemnou výčitkou, lebo vie, že jeho učeníci musia ukázať vyšší stupeň poznania ako iní. Čo chce tým povedať?
Chce povedať, že Boh je poznateľný, že chce, aby sme ho poznávali a chce nám oznámiť, že do každého vložil ambíciu hľadať Boha a v jeho hľadaní nájsť zmysel života.
1.,Jedna z ciest poznávania Boha je uvedená v Skutkoch Apoštolov/Sk 6,1-7/. Postarali sa o ňu Dvanásti, keď vyhlásili v spoločenstve toto:"My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova". Aby ešte predtým povedali:"Nie je správne, aby sme zanedbávali Božie slovo...". Od tých čias existuje v Cirkvi povolanie, ktoré je zamerané na duchovnú zložku života. Ide o povolanie, ktorému svet nikdy neudelí plnohodnotný kredit a ani v spoločenstve pokrstených nenájde vždy absolútnu prajnosť. Túto situáciu vystihol sv. Peter, ktorý napísal:"Oni naň narážajú, lebo neveria slovu" /1 Pt 2,4-9/. Ten, kto neverí Slovu, neuverí tak ľahko ani tým, ktorí ho ohlasujú. Podstata tejto služby nie je o ziskoch, ktoré sa dajú vyjadriť v číslach a rôznych mierach. Tí, ktorí Božie slovo ohlasujú, nemajú byť ľuďmi slov, ale ľuďmi Slova. Toho Slovo, ktoré stvárnilo svety a stvárňuje aj životný svet ohlasovateľov a oni podávajú o tom správu do celého sveta.
2., O mnohých veciach sa dozvedáme z počutia. A keď niekomu o tom hovoríme, použijeme výraz-počul som, že sa stalo to a to...Tým dávame okoliu na vedomie, že v informácii, ktorú podávame, sa môže nachádzať odchýlka od pravdy.
Aj Božie slovo máme z počutia. Ale ono má byť ohlásené tak, aby sa dalo uživotniť a uviesť do praxe. Božie slovo treba počúvať, prijať a urobiť z neho normu zmýšľania a konania. Len tak môžeme dokázať, že medzi počutým a žitým slovom Boha neexistuje nijaká odchýlka, ktorá by spochybnila pravdivosť Boha, lebo on sám je Pravda, ktorá oslobodzuje.
3.,Pri istej príležitosti sa stretli dvaja priatelia a dali sa do reči. Jeden z nich doslova žiaril šťastím, lebo sa mu podarilo niečo dôležité vybaviť. Dostal otázku:"Ako sa ti podarilo?". A on na to:"Našiel som tie správne dvere, na ktoré som zaklopal".
Mnohí denne sledujeme správy z domova i zo sveta. Či sa nám to páči alebo nie, sledujeme ich preto, lebo túžime nájsť odpoveď na otázku: kedy bude lepšie a kto sa o to postará /človek alebo inštitúcia/. A denne sme sklamaní, lebo nič vierohodné sa v tomto smere z médii nedozvieme. Prečo? Možno aj preto, lebo klopeme na nesprávne dvere. Božie slovo nám oznamuje, ktoré sú tie správne dvere, lebo lepšie bude len vtedy, keď v srdciach činiteľov i bežných ľudí bude kraľovať Slovo. Ono prinesie úľavu vo svedomí, podnet k novému začiatku a dôveru, že sme bezpeční iba v Božích rukách. Je pekné, ak niekto objavuje svet a veľa vidí a zažije, ale ešte krajšie a užitočnejšie je, ak poznáva toho, ktorý ho stvoril a ponúkol mu do správy celé stvorenstvo. Aj tu platí, že Pán je tak dlho s nami, ale snažíme sa úprimne hľadať nasledovať?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára