piatok 30. decembra 2022

Silvester - Starý rok 2022

 


         Občas stretneme človeka, ktorý nám chce vyrozprávať nejakú príhodu. Chce hovoriť o tom, čo zažil a vidíme, že ním lomcujú veľké emócie. Nedokáže súvisle zosúladiť myšlienky, a preto  pri rozprávaní skáče z jednej udalosti do druhej, prechádza od jednej osoby k druhej a kombinuje udalosti staršie a novšie. Chvíľu ho počúvame, povieme mu, aby sa upokojil a dodáme: „Začni pekne od začiatku.“

         Je koniec kalendárneho roka. Viacerí ho budeme bilancovať. Aj v tomto prípade sa odporúča začať pekne od začiatku a prejsť ho celý chronologicky. Pritom môžeme parafrázovať myšlienku sv. Jána, apoštola a evanjelistu: „Na počiatku bolo Slovo...“

         Na úvod nášho bilancovania nech je teda slovo.

1.)Slovo, ktoré sme dali sami sebe

Ono spočíva v tom, že sme si kedysi, možno v januári, povedali, že všetko bude inak v našom živote. Vonkajší život nás presviedča, že všetko je iné. Prežívali sme ťažkosti s pandémiou, citlivo vnímame vojnu na neďalekej Ukrajine, počúvame o energetickej kríze a doliehajú na nás starosti súvisiace s potrebou šetrenia. Toto všetko nás zvonku zahlcuje. Žijeme uprostred týchto problémov a zisťujeme, že všetko je inak, ako bolo kedysi a že aj my potrebujeme byť iní ako kedysi. Vnútorne iní-silnejší.

         Dnešná doba si žiada vnútorne silného človeka. Viac ako kedykoľvek predtým. Istý sociológ sa vyjadril, že krízu musíme chápať v dnešnom svete ako novú normu života. Hovoríme o kríze materiálnej, ale hovoríme aj o kríze ľudskej a duchovnej. Musíme počítať s prítomnosťou krízy a musíme jej primeraným spôsobom čeliť. Nedokážeme to, ak nebudeme ľuďmi viery a silného charakteru.

2.)Slovo, ktoré sme dali blížnym

Dali sme im slovo, že ich život urobíme krajším, lepším. Možno sa nám to nepodarilo a máločo sme z tohto plánu zrealizovali. Miestami máme pocit, že sa deje opak, že vzniká veľa konfliktov, pretože sa ľudia postavili proti sebe. Prax ukazuje, že aj z dávnych priateľov sa môžu stať protivníci. Ľudia, ktorí mali kedysi voči sebe úctu, zraňujú sa vzájomným osočovaním a neprávosťami. Ľudia, ktorí kedysi zvýrazňovali svoju pokrvnú pripútanosť a súlad, stávajú sa odporcami na život a na smrť. Vonkajšia kríza akoby vnikla do celého systému ľudského života.

         Pred niekoľkými dňami či hodinami sme pochovali výraznú osobnosť nášho národa, prof. Vladimíra Krčméryho. Odišiel vynikajúci odborník, človek, kresťan. Pri truhle spomínali na jeho život najbližší príbuzní a spolupracovníci. Niektorí z nich hovorili o tom, že zosnulý profesor zmenil ich život. Našli vieru alebo ju znova objavili. Takéto príklady náš národ potrebuje. Potrebujeme takých ľudí, ktorí svojou prítomnosťou budú meniť naše životy k lepšiemu. Alebo sa pokúsia o to, aby dopad zla nebol taký agresívny. Čas bremien prenesú na seba. Takéhoto ducha viery potrebuje dnešná doba.

3.)Slovo, ktoré sme dali Bohu

Je možné, že sme sľúbili Bohu, že mu umožníme, aby účinnejšie pôsobil v našom živote. Zostalo iba pri sľuboch. Snažili sme sa, ale možno sme zostali stáť na polceste. Tá je najhoršia. Musíme sa znovu pustiť dopredu. Polcesta nič nerieši.

V Katolíckych novinách (47/2022) bol článok a obrázok tzv. ekokostola. Inými slovami, tzv. rastlinný kostol. Nachádza sa na Slovensku na Jasovskej planine. Projektoval ho architekt z Budapešti. Pred sebou máme drevenú stavbu, ktorá ako keby nebola dokončená. Pozostáva z brvien, trámov a krovu. Chýbajú steny, múry, strecha. Tomuto dielu hovoríme výtvarný efekt. Takéto dielo v súlade s prírodou vytvára príjemný efekt. Napriek tomu cítime, že ten kostol nie je dokončený, že nespĺňa kritériá typického chrámu, v ktorom sa vysluhujú posvätné tajomstvá. Máme pocit, akoby projektant a staviteľ zastali na polceste. Oni však tento zámer nemali. Realizovali tzv. náznakovú architektúru.

Náš život niekedy kopíruje túto stavbu. Naša viera je iba náznakovitá, akoby sme zastali na polceste. Produkujeme obrysy toho, čomu hovoríme viera, ale nášmu svedectvu chýbajú múry, strecha a prvky, ktoré by jednotlivé komodity spájali. Je čas pohnúť sa dopredu a vykročiť z pohodlnej polcesty do úplnej realizácie viery. Tá si žiada, aby sme dopĺňali spomenuté detaily častejšou komunikáciou s Bohom a presvedčivejším výrazom štýlu života podľa Kristovho evanjelia.

 

O niekoľko hodín, resp. chvíľ, začne nový rok. Preklenieme sa svojím životom do nového začiatku a znovu sa dočítame v Božom slove, že na počiatku bolo Slovo. Je to Slovo, ktoré sa nám znovu prihovára a uisťuje nás, že zostáva s nami. Znovu sa môžeme tešiť zo slov evanjelia: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ A vzápätí dodáva: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

 

 

 

 

 

Na konci kalendárneho roka chcem vám všetkým poďakovať za spoluprácu. Aj napriek tomu, že prežívame náročné časy, oheň našej viery nevyhasol. Nevyhasol ani pri bohostánku a na sviečkach v našom chráme. Liturgický, sviatostný, duchovný život pretrváva stále.

Okrem Božej milosti je dôvodom aj vaša starostlivosť a zodpovednosť. Obslúžiť priestor kostola a farského úradu nie je jednoduché. Zvlášť v našej farnosti. Pohybuje sa tu relatívne dosť veľa ľudí, ktorí nám, kňazom, pomáhajú. Som im veľmi vďačný za ich službu. Denne sa starajú o chod kostola a aj fary. Bez nich by to možné nebolo. Mali sme šťastie, že koho sme oslovili a ponúkli mu službu, väčšina z ľudí ju prijala. Dnes je taká doba, ktorá si vyžaduje tím ľudí, ktorí spolupracujú. Vidíme, že aj napriek slabostiam a nejakým nedostatkom môžeme vysloviť maximálnu spokojnosť a potešenie.

Ďakujeme za službu p. kaplánovi Milanovi, spoločenstvu rehoľných sestier, kostolníkom, lektorom, organistom, spevákom, mimoriadnym vysluhovateľom sv. prijímania a miništrantom.

Svoju vďaku adresujeme tým, ktorí sa starajú o výzdobu a čistotu priestorov kostola a fary. Takisto ďakujeme Pánu Bohu za dar tých, ktorí tvoria určité spoločenstvá vo farnosti a starajú sa o program a o ich chod.

Sme vďační aj za dar takých ľudí, ktorí pomáhajú pri rôznych sezónnych prácach. Veľmi si vážim ľudí, ktorí nám pomáhajú s administratívnymi, ekonomickými a pastoračnými povinnosťami.

Neustále sa modlíme za to, aby neplatil výrok z evanjelia vzťahujúci sa na človeka, ktorý bol v núdzi: „Nemám človeka...“

Priali by sme si zapojiť do rôznych aktivít ľudí strednej a mladšej generácie, čo nie je také jednoduché. Chceme zabezpečiť s pomocou Božou kontinuitu a odovzdávanie štafety medzi jednotlivými generáciami. Celá farnosť sa musí o to usilovať, ak chceme, aby praktické činnosti v našej farnosti fungovali minimálne tak, ako doteraz.

Existuje stála ponuka pre tých, ktorí chcú prinášať dobrovoľnú obetu služby v prospech našej farnosti.

         Na záver vám prečítam štatistické údaje liturgického a sviatostného života v našej farnosti:

 

V roku 2022 sa u nás zosobášilo 11 párov.

Pokrstili sme 61 detí, z toho 30 chlapcov a 31 dievčat.

Z tohto počtu je iba 39 detí, ktoré sa narodili do legálneho sviatostného manželstva a až 22, ktoré sa narodili vo vzťahoch.

Tohto roku sme pochovali 51 farníkov, 26 mužov, 25 žien; z toho bolo sviatostne zaopatrených, žiaľ, iba 31.

V roku 2022 66 birmovancov prijalo z rúk o. biskupa Mons. Andreja Imricha sviatosť birmovania.

P. kaplán, rehoľné sestry a katechéti pripravili na prvé sv. prijímanie 36 detí.

 

Udalosťou roka boli ľudové misie, ktoré konali bratia minoriti. Bola to možnosť, prostredníctvom ktorej sme mohli prehĺbiť svoju vieru. Spätná väzba, ktorej sa nám dostalo, hovorí, že mali úspech. Bodaj by ovocie misií pretrvávalo! Chcem poďakovať všetkým, ktorí organizačne, liturgicky a duchovne spolupracovali a pomáhali. Boli prípravou na vianočné sviatky a povzbudením do ďalšieho obdobia nášho života. Naučili nás o. i., že nemáme rezignovať, ale s dôverou hľadať Krista a opierať svoj život o základy, ktoré nám priniesol vo svojej blahozvesti.

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára