V istých životných situáciách kladieme dôraz na tón hlasu iného človeka. Z tónu hlasu sa dá veľa vyčítať. Najčastejšie to robia deti vo vzťahu k rodičom, k nim sa pridávajú žiaci vo vzťahu k pedagógom a nezabudnime ani na podriadených vo vzťahu k nadriadeným. Z tónu hlasu sa dá zistiť napr. akú má príslušná autorita náladu. Či veselú alebo neutrálnu /50 na 50/ alebo je len otázka času, kedy vybuchne ako sopka. Od tohto sa potom odvíja rodinná, či pracovná atmosféra v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti.
Ani Boží hlas nemusí byť výnimkou. Presvedčil sa o tom Adam. Pán naňho zavolal a prvý človek odpovedal:"Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa...a skryl som sa"/Gn 3, 9/. Adam zistil z tónu Pánovho hlasu, že sa bude niečo diať. Bol si totiž vedomý priestupku, že porušil Boží zákaz. Našťastie dejiny spásy hovoria aj o iných, ktorí počuli Pánov hlas ,ale ich reakcia bola opačná. Panna menom Mária prijala vo svojom nazaretskom dome Božieho posla Gabriela/Lk 1, 26-38/. Počula Boží hlas, možno sa aj trocha preľakla, ale rozhodne sa neschovala ako prvý človek. Práve naopak. Dala svoj súhlas s Božím plánom spásy, ktorý sa jej bytostne dotýkal. Aké poznatky z toho vyplývajú pre nás?
1.,Boží hlas stále zaznieva. Zaznieva tam , kde sú ľudia. Nezaznieva mimo ich dosah. Ozýva sa v dušiach jednotlivcov, vo vzťahoch, v spoločenstvách. Ani našej dobe nechýba prítomnosť Božieho hlasu. Mnohí aj dnes odpovedajú-tu som!. Boh aj dnes/tak ako Adama/ sa nás pýta:"Kde si?" Pozri sa, kde si teraz a kam sa môžeš dostať, keď pôjdeš za mojim hlasom. Pozri sa, na akú výšku sa môžeš dostať, keď budeš pozorný na môj hlas. Bezo mňa sa môžeš iba schovávať v pomyselnom pozemskom raji, ale so mnou môžeš dostať pravú slobodu, bez potreby skrýš a utajovania sa.
2.,Boží hlas môže spôsobiť úľak. Ale iba dočasný. Boh sa neraz ohlási neohlásene/aký to paradox!/ Dokáže prekvapiť. Človek si žije relatívne pokojne svoj život a tu zrazu nejaké prekvapenie. Človek sa môže naľakať, že ho Boh vôbec oslovil, že si to dovolil. A následne zostane prekvapený, keď mu Boh predostrie nejakú cestu, ktorá je pre človeka nepochopiteľná. Úľak pred Bohom nemusí mať charekter typického ľudského zľaknutia sa. Môže sa podobať intenzívnemu duchovnému zápasu, v ktorom bojujeme či a ako máme prijať nečakanú ponuku od Pána.
3.,Ak sa človeku podarí vysporiadať sa a prijať Božiu ponuku, ktorá nemusí byť nutne príjemná/choroba,nesplnené plány atď, potom sa dostane do vrcholnej pozície. Jeho viera sa stane verejne známou a jeho život nadobudne charakter svedectva. Boh nás chce presvedčiť, že práve tam je naše miesto v živote.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára