Asi pred
mesiacom som si prečítal takúto správu: „Z niektorých sociálnych sietí ako sú
Fb a Twitter húfne odchádzajú ich používatelia.“ Dôvod spočíva v tom,
že na týchto sieťach sa vytvorili kontrolné systémy, ktoré blokujú nevhodný
obsah. Zároveň sa vytvára nová platforma – Mastodon. Tá naopak neobmedzuje
nikoho a obsahuje viacero útvarov nezávislých na sebe. Ak zablokujú
určitého používateľa na jednom útvare, môže slobodne prejsť do druhého. Takto
môže hľadať dovtedy, kým nenájde to, čo mu vyhovuje, ak vôbec také niečo
nájde.“
Pripomína mi to
situáciu súčasného človeka, ktorý nenachádza veľa pokoja. Duchovne blúdi,
hľadá, s nikým a s ničím nie je spokojný. Napríklad mnohým
nevyhovuje Cirkev, preto sa obzerajú po niečom inom a nedokážu zakotviť
v niečom, čo je zmysluplné. Pre niektorých ľudí dnes nie je jednoduché
konštatovať: „Mám to! Našiel som to, čo som hľadal.“
Pre nás sú
pravzorom betlehemskí pastieri a mudrci z Východu. U nich niet
pochýb, že sa vo svojej dobe, bez prítomnosti sociálnych sietí zorientovali
najlepšie. Čo vlastne zistili?
1.)Boh má o človeka záujem.
Pohľad do jaslí nám hovorí, že Boh si našiel cestu
k človeku. Sám sa stal človekom. Staňme sa ľuďmi aj my, ale nie
hocijakými, ale takými, ktorí sa jeden o druhého zaujímajú.
Pred sviatkami
často vysielali reklamu zameranú na istého človeka, ktorý sa celý deň pohyboval
medzi ľuďmi a každému, koho stretol, položil otázku: „Máš sa dnes dobre?“
Sv. Otec
František hovorí: „Bratské vzťahy budú prekvitať, ak sa budeme spoznávať
a zaujímať jeden o druhého.“
2.)Pútnici – pastieri a mudrci – ukázali, že dokážu žasnúť, ale zároveň
aj uznať biedu vlastného života.
Prednedávnom sa skončili MS vo futbale. Jedna fotografia mi
zvlášť utkvela v pamäti. Nemecké reprezentačné družstvo veľa vody
nenamútilo. Ďaleko sa nedostali. Pred prvým zápasom sa nechali odfotiť ako
základná jedenástka. Všetci na fotografii si rukou zakrývajú ústa. Mal to byť
akýsi z mnohých protestov, ktoré dnes vo svete registrujeme. Táto
fotografia však bola nadčasová a prorocká. Na ich výkon sa na MS veľmi
pozerať nedalo. Hrali slabo. Mnohí si pri pohľad na ich hru iba zakrývali tvár.
Futbalisti akoby chceli povedať: „Na našu hru sa nebude dať pozerať.“
Tvár si
zakrývame vtedy, keď nad niečím žasneme alebo aj pri pocite hanby. Pri pohľade
do jaslí, v ktorých uvidíme Mesiáša ako malé Dieťa, sa musíme naučiť
žasnúť. Napríklad tak, ako to dokážu malé deti. Dnes, keď sme ubití životom
tak, že nám úžas pripadá ako cudzí a neznámy element. Pri pohľade do jaslí
uzrieme nevinnosť samú, a preto sa musíme učiť zakryť si tvár od hanby pri
pohľade na svoj hriešny život. Úžas i pocit hanby môže byť pre nás
spásonosný.
3.)Súčasťou rôznych podujatí sú aj svetelné efekty.
Napríklad na reklamných alebo kultúrnych podujatiach. Je
isté, že pastierov a mudrcov priviedlo k jasliam svetlo. Také svetlo,
ktoré sa ukázalo na oblohe. Ale nešlo o svetelný efekt za účelom
rozptýlenia. Pri pohľade do jaslí uzreli iné svetlo. Také, ktoré im bude
svietiť na pozemskej púti celý život.
V meste Le
Havre vo Francúzsku sa nachádza jeden zaujímavý kostol. Vznikol v 50-tych
rokoch minulého storočia pri prestavbe mesta po 2. svetovej vojne. Veža meria
107 metrov a má podobu majáka, ktorý je rozsvietený a viditeľný
hlavne za tmy. Aká nádherná symbolika!
Cez Vianoce sa
nám Ježiš javí ako Svetlo, ktoré preniká nielen tmou fyzickou, ale aj tmou
bludu. Iba vo Svetle Kristovom spoznávame skutočné hodnoty života; iba vo
Svetle Kristovom sme schopní vidieť v blížnom svojho brata; iba vo Svetle
Kristovom dokážeme spoznať svoje hriechy; iba vo Svetle Kristovom uvidíme
cestu, ktorá vedie do večnosti. Iné svetlá hasnú, no toto nikdy.
My, ľudia,
často hľadáme to, čo nám vyhovuje. Sčasti to aj nájdeme. Neskoršie pochopíme,
že máme hľadať najmä to, čo vyhovuje Bohu. Bohu najviac vyhovuje to, aby sme sa
mu klaňali stále, pravidelne svojím spôsobom života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára