V slovenčine sa relatívne často
vyskytuje slovo – hynúť. V akom význame? Vtedy, keď sa stane tragédia, nešťastie alebo
hovoríme takto
o vojakoch,
ktorí v boji „zahynuli“. Hynúť sa dá aj postupne. Keď človekovi chýba
niečo dôležité, postupne hynie. Tento výraz sa občas používa aj vtedy, keď
chceme vyjadriť veľkú túžbu človeka po niečom: „hyniem“ pre to, aby som to
dosiahol....
Ježiš nás v evanjeliu presviedča o tom,
že je dôležité, aby sme konali pokánie: „... ak nebudete robiť pokánie,
...zahyniete.“ (Lk 13, 5) Človek nevie, kedy sa môže stať nešťastie a kedy
kto a ako zahynie. Ale to isté platí v prípade, že niekto hynie
postupne, napríklad devastačné hynutie vo viere. V každom prípade, pokánie
je tou najlepšou prípravou na večnosť, ale aj liekom pre tých, ktorí hynú a možno
ani o tom netušia. Ako sa táto prax prejavuje?
1.) V Holandsku
udržiavajú na Nový rok starý zvyk. Desaťtisíce ľudí – otužilcov –
pri
teplote sotva pár stupňov nad nulou – sa ponorí do studenej vody. Hovoria, že
nie si Holanďan, ak to neurobíš aspoň raz v živote. Ide o symboliku zdravia
a nového života.
Nie si kresťan v určitom slova zmysle, ak
neurobíš v živote pokánie. Tu nejde iba o vonkajšiu a telesnú symboliku,
ale o vedomú činnosť, v rámci ktorej chceš zadosťučiniť za svoje
hriechy. Na to nestačí okúpať sa v mori, aby ťa tento úkon povzbudil k lepším
zásadám v živote. Umyť sa a prebrať sa k životu – to sú dôležité
prvky života, po ktorých človek túži, lebo sú nevyhnutné. „Umyť sa“ duchovne
vodou milosti vo sviatosti pokánia je nevyhnutnosťou preto, aby sme precitli a prebrali
sa k novému životu.
Mnohí poznáme pocit, keď niekto z našich
blízkych podstúpil operačný zákrok. Veľmi nám záleží na tom, aby sme vedeli to,
čo sa s ním a okolo neho deje. Preto s veľkou úľavou počujeme z úst
hodnotenie hodnoverného človeka: „Už sa prebral!“ Znamená to veľa. Je tu nádej,
že sa bude zotavovať a vrátiť sa k životu. Otvorme sa možnostiam
nového života! Pomôžeme aj iným prebrať sa k možnostiam života podľa
evanjelia.
2.) Pred
niekoľkými dňami som si vypočul komentár v SRo. Autor sa zaoberal
skutočnosťou,
podľa ktorej Európa zaostáva za Amerikou a Čínou v zavádzaní internetovej
siete piatej generácia. Odporúčanie znie: „Pridajte plyn, zrýchlite, lebo
biznis nemôže byť statický, musí ísť vpred, a to rýchlejšie ako dnes!
Čo to urobí s človekom? Premietne sa to do
ešte rýchlejšieho štýlu života, ešte viac divokejšieho a možno zničujúcejšieho.
Na rýchlosť sme do určitej miery zvyknutí. Chceme rýchle informácie, rýchlu a pritom
kvalitnú službu, rýchle odpovede, rýchlu opravu toho, čo sa pokazilo, rýchle
premiestnenie sa z bodu A do bodu B... Vodiči poznajú diaľnice a rýchlostné
cesty. Chceme rýchly priebeh sv. omše, zrýchlenú prípravu na prijatie sviatostí
a rýchle vymanenie sa z dosahu Cirkvi, aby sme mohli žiť svojím
životom, bez dosahu, morálnej autority. Čo toto robí s našou vierou?
Urýchľuje ju a prehlbuje? Skôr sa viera stráca a sype sa ako z deravého
vreca. Pokánie má tú cenu zlata. Aj to by sme chceli urýchliť a urobiť z neho
rýchlu formalitu. Potom to nie je pokánie, ale fraška.
3.) Hirošima.
6. augusta 1945 zhodili Američania atómovú bombu na toto mesto.
Okamžite zahynulo 80 000 ľudí. Ďalších 170 000 v ďalších rokoch na následky. Na Hirošimu zhodili bombu, ktorá mala názov „Little boy“ – „Malý chlapec“.
Do dejín vstúpil malý chlapec. Izaiáš o ňom
hovorí: „...chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, na jeho pleci bude
kniežatstvo...“ (Iz 9, 5). Neprichádza, aby ničil, s výnimkou hriechu,
ktorý sa udomácnil vo svete. On: „Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik
nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu.“ (Mt 12, 20) On, Ježiš, je
našou motiváciou na pokánie. Neprišiel, aby nás bombardoval zákonmi ako
farizeji (viažu ťažké, až neúnosné bremená), ale priniesol a zveľadil jediný
potrebný zákon – zákon lásky, ktorým sa prezentoval on sám. (Mt 23, 4) Pokánie
konajme v duchu lásky „malého chlapca“ – Ježiša z Nazareta, ktorý je
očakávaným Mesiášom a ktorý jediný je darom trvalého pokoja.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára