Slovo chlieb je v našich podmienkach dobre udomácnené. Chápeme ho ako pokrm, ktorý nechýba na našich stoloch a bez neho by bol ten náš stôl akýsi prázdny...Mohli by sme ho nahradiť niečim iným, ale plnohodnotná náhrada by to nebola...Chlieb zvykneme spájať aj s niečim iným. Chlieb je súčasťou dvojice pojmov, ktoré mali alebo majú pre človeka určitý význam.Napr.
1.,Chlieb a soľ. Patria spolu, najmä vtedy, keď na Slovensku vítame týmto starobylým zvykom vzácnych hostí. V tomto prípade ide o krásnu biblickú symbiózu. Chlieb je Kristus /Ja som pravý chlieb, ktorý zostúpil z neba/. A soľ, to sme my /Vy ste soľ zeme/. Chlieb a soľ patria k sebe a my patríme Kristovi /Ste moji priatelia /.
2.,Chlieb a voda. Ide o pokrm biednych. Vždy, keď chce niekto zachovať pôst, siahne po tejto osvedčenej dvojici. Tá nikdy nesklame. Ježiš počas svojho verejného účinkovania tento biedny pokrm neraz okúsil, lebo sa sám identifikoval s tými najbiednejšími. Pre nás však pripravil výdatný pokrm svojho Tela a Krvi. Je to pokrm pútnika. Nechcel, aby sme hynuli, preto pre nás pripravil tento pokrm, ktorému sa nijaký iný nevyrovná. Pripravil nám exkluzívny pokrm človeka, ktorý chce dosiahnúť Božie kráľovstvo.
3.,Chlieb a hry./Panem et circenses-rímsky satirik Juvenál/. Ide o štýl života starých Rimanov, ktorý viedol k rozkladu ríše. Chlieb a zábava, teda to, čo nasýti zmysly a iba to, nič viac. Takýto štýl života musí viesť k morálnemu úpadku. Ale,Chlieb a Slovo, to vedie k posväteniu a pozdvihnutiu prázdneho života. Život bez Chleba a Slova je živorením. Hry áno, ale s mierou. Chlieb a Slovo možno prijímať bez miery až do posledného výdychu. Možno ich prijímať až do vtedy, kým sa nám netvoria brány večnosti a kým v plnej kráse neuzrieme Chlieb a Slovo z tváre do tváre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára