Už dlhšie obdobie sledujeme v televízii reklamu, ktorá má titul: Slovensko prekvapí. Hlavnou myšlienkou je to, aby sme kladne reagovali najmä na prírodnú krásu našej krajiny a /znova/objavili miesta, ktoré sa oplatí navštíviť.
Skúsme túto myšlienku parafrazovať a aplikovať na Pána Ježiša, lebo on zvykol prekvapiť, ako o tom svedčí evanjelium. Pekný príklad nám ponúka návšteva Ježiša zmŕtvychvstalého v spoločenstve zhromaždených apoštolov /Jn 20, 19-23/. Čo je v tejto udalosti prekvapujúce?
1., Učeníci sa so strachu pred Židmi zamkli a tŕpli čo bude ďalej. V tom vošiel Ježiš. Mnohých prekvapilo, že vošiel aj napriek tomu, že dvere boli zamknuté. Viac si treba všímať, že svojou prítomnosťou zbavil učeníkov strachu. Po jeho návšteve a zoslaní Ducha sa stali inými ľuďmi. Stali sa z nich osobnosti, ktoré už nepoznajú strach a sú pripravení ohlasovať verejne evanjelium.
Keď majú ľudia z niečoho strach alebo obavy, vytvárajú spoločenstvo, chcú byť čo najviac spolu. Stáva sa to aj vtedy, keď niekoho vyprevádzajú na večnosť. Sú si vedomí, že sa na tomto svete s ním nestretnú a nie je im ľahostajné, čo bude s tým, ktorý odišiel na večnosť. Je užitočné, aby sme vtedy nezamkli dvere pred Pánom, lebo on chce vojsť, utešiť nás a priam apoštolsky nás pozdraviť: Pokoj vám!. Fyzická smrť je nevyhnutná, ale Boh nás uisťuje, že všetko je v jeho réžii a že mu máme dôverovať, lebo pripravuje večnosť pre každého, kto sa usiloval žiť spravodlivo.
2.,Ďalší dôvod Ježišovho prekvapivého správania spočíva v tom, že sa zjavil svojim najbližším, ale neukázal sa tým, ktorí ho odsúdili a mučili. Nezjavil sa, aby im povedal:Aha, tu som!. Navštívil tých, ktorí budú v jeho diele pokračovať a všetci neprajníci uvidia, že dielo evanjelia sa neskutočne vzmáha.
On nás navštevuje aj v smútkoch a krížoch života, aby nám naznačil, že s nami počíta s tým, že svojim postojom v náročných situáciách budeme ohlasovať evanjelium. Veľkosť našej viery sa ukazuje aj vtedy, keď treba znášať bôľ a všetky protivenstvá, ktoré do života prídu a navštívia nás. Máme tak ukázať, že sa odovzdávame do jeho rúk dôverujúc jeho prozreteľnosti. Ježiš nám zanecháva takmer identický odkaz, aký poskytol apoštolom, keď povedal: Posielam vás...Aj my môžeme prispieť k tej myšlienke, že sa evanjelium vzmáha a rastie.
3.,Ježiš niekoho prekvapí aj tým, že ukázal apoštolom rany-ruky a bok t.j. znaky svojho umučenia. Niektorých prekvapí, že ich neschoval. Naopak, chcel ukázať, aká je cena nášho vykúpenia.
My, ľudia sa snažíme schovávať stopy po ranách, ktoré nám uštedril život. Svoje bolesti schovávame vo svojej duši hlboko. Môžu to byť aj bolesti súvisiace so stratou blízkeho človeka. Ježiš nám chce povedať, aby sme ich nasilu neschovávali a volá nás k sebe /Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním.../. Najlepší spôsob ako liečiť životné zranenia spočíva v otvorení sa Kristovi. Nie v uzatvorení sa do seba, ale v odhodlaní zveriť svoje ťažkosti posvätnej prítomnosti Krista.
Ježišovi učeníci boli pred jeho príchodom akoby väzňami, lebo nevedeli aká bude budúcnosť. Po jeho návšteve sa všetko zmenilo. Stali sa z nich slobodní a odvážni ľudia. On vždy prekvapí, lebo tam, kde je smútok a beznádej, on prináša pokoj a nádej. Poskytnime Kristovi viac možností, aby v nás pôsobil. Jeho pôsobenie v nás bude nielen prekvapivé, ale hlavne užitočné z hľadiska večného živita.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára