Z evanjelia o pannách s lampami nás môže o.i. zaujať myšlienka:"...dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú" /Mt 25, 1-13/. Počas Dušičiek navštevujeme cintoríny, zapaľujeme sviece pri hroboch našich blízkych a modlime sa za spásu ich duše. Uvedomujeme si, že pozemský život je pominuteľný a že nech robíme čokoľvek, lampy nášho života pomaly hasnú a aj my sa blížime k večnosti. Prejavuje sa to vtedy, keď naši blízki nás počujú hovoriť nasledujúce vety: už som sa narobil dosť, prenechávam to mladým, už nemienim nikomu nič dokazovať, už to nie je moja priorita, už to nedám, už ma to nenaplňa tak, ako kedysi...atď.
Lampy nášho života hasnú najmä v týchto konkrétnych situáciách:
1.,Ide o situáciu, kedy nám odchádzajú sily, vynecháva zdravie a prichádzajú rôzne choroby. Jednoducho začíname sa presviedčať o tom, že nestačíme životnému tempu a nárokom svojej doby, že sa nám kráti dych a možno začíname skôr zavadzať ako byť úžitočný.
Ako sa s touto situáciou vyrovnať, lebo vieme, že návrat do starej formy je nemožný? Aký olej pomoci máme k dispozícii pre tieto situácie?
Kňaz sa počas sv.omše modlí v tichosti takúto modlitbu: Prijmi nás, Pane, v duchu pokorných a v srdci skrúšených, a naša dnešná obeta nech nájde zaľúbenie v tvojich očiach". Každý jeden z nás hľadá pokoru, aby mohol prijať určité situácie života a priniesť ich Bohu ako svoju obetu. Lebo ide o čas, v ktorom sa máme prezentovať vrcholnou obetou, ktorá neraz nadobudne charakter Kalvárie. Všetky svoje slabosti a obmedzenia obetujme denne Pánovi, aby nás posilňoval v čase, keď začíname byť odkázaní viac na jeho milosť ako na vlastné sily.
2.,Naše lampy hasnú vtedy, keď zistíme, že pozemské istoty vlastne istotami nie sú, hoci svet nás presviedča o opaku. Po ničom tak netúžime ako po istotách: materiálnych, ale i ľudských. V ničom , však, nemôžeme mať tu na zemi istotu. Väčšinou sme konfrontovaní s neistotou. Týka sa politiky, zdravia , materiálnej situácie, ale i zamestnania.
Aký olej milosti máme k dispozícii v tomto prípade? Odpovieme biblickým Ježišovým citátom:/Mt 25,13/"...bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny". Jedinou skutočnou istotou je Kristus a jeho príchod, ktorý nás zbaví všetkých neistôt. Čo je viera? Je to vnútorná sila pokrsteného človeka, ktorý všetku svoju nádej vložil do Ježišových rúk. On je nad všetkými istotami istota absolútna. Istota, ktorá nepodlieha nijakej skaze ani módnym trendom ani technickým zázrakom doby. Našou úlohou je presunúť ťažisko života tam, kde môžeme s Bohom komunikovať a tešiť sa s jeho prítomnosti.
3.,Hasnutie lámp v živote vnímame vtedy, keď cítime nástojčive dotieranie hriechu. Možno práve vtedy, keď sa rozhodneme pre štýl života, ktorý je milý Bohu, práve vtedy je pôsobenie hriechu akoby naliehavejšie a drzejšie. Hriech a jeho pôvodca začína intenzívnejšie hľadať slabé miesta a napádať našu predispozíciu pre hriech, ktorú si nesieme ako dôsledok dedičného hriechu. Čo v tomto prípade? Máme k dispozícii nejaký olej úľavy?
Spomeniem ešte jednu krátku modlitbu, ktorú sa kňaz modlí v duchu pri obradnom umývaní rúk: Pane, zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. Ide o nepretržitý proces, ktorý bude aktuálny až do konca života. Východisko je v neustálom zmierovaní sa s Bohom a ľuďmi, aby sme v duši neprechovávali niečo, čo láka diabla, aby našiel domov v našom srdci a pustošil. Venujme zvýšenú pozornosť pokániu a svojmu svedomiu. Táto činnosťmôže mať aj charakter výstrahy pred nepripravením sa na večnosť, môže mať podobu zjednocovania sa s Bohom ako s jediným skutočným dobrom a môže vychádzať z túžby človeka nadobúdať pokoj v duši. Motivácia pre pokánie môže mať rôznu podobu. Len, aby nejaká bola.
Naše lampy hasnú a raz vyhasnú definitívne, ale olej milosti ako liek a východisko nám vždy poskytne Kristus vo svojich sviatostiach a v Božom slove. Niečo v nás zaniká a hasne, ale život milosti prekvitá za každých okolností a presviedča nás o tom, že Pán života a smerti nás nikdy neopustí.
