Sv. Ondrej

 

       Občas počujeme, ako niekto povie: „Chcem žiť svoj život!“ Dôvodov na to môže byť viac: frustrácia, vyhorenie, rutina každodenného života či rôzne iné obmedzenia. S výrazom „chcem už žiť svoj život“ sa nám vybaví myšlienka väčšej slobody, ktorá by nebola nijako determinovaná. Možno viac času na záľuby, viac odpočinku, viac nezávislosti, atď.

       Aj rybár Ondrej bol človekom, ktorý si za čias Ježiša z Nazareta žil svoj život. Iný ani nečakal. Jeho život bol podmienený vtedajšou spoločenskou situáciou, z ktorej nebolo úniku. Ale to trvalo len dovtedy, kým sa na scéne neobjavil Ježiš. On Ondreja s ostatnými povolal, aby sa stali jeho učeníkmi. A tak Ondrej už prestal žiť svoj život a osvojil si život Kristov, a to definitívne. Kto má predpoklad na to, aby mohol žiť život Kristov a považovať ho za svoj?

1.)            Ondrej bol ako rybár často konfrontovaný so živlami.

Dôverne poznal zápas s mohutnými vlnami, silným vetrom a búrkou, ktoré preverili odolnosť rybárov na Genezaretskom jazere. Tento Kristov učeník bol zocelený bojom na mori o prežitie. Tým získal určitú predispozíciu na to, aby ako ohlasovateľ evanjelia bol pripravený na boj s inými živlami. Svet má svoje živly, ktoré chcú evanjelium potlačiť, rozriediť, inak interpretovať ako je Boží zámer.

       Ale aj Pán je živel. On je takým živlom, pred ktorým sa nemorálne, protievanjeliové živly strácajú a stávajú sa jalovými. Píše o tom sv. Peter: „...v Pánov deň... sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej.“ (2Pt 3, 10)

       Tí, ktorí uverili Ježišovi a evanjeliu, sa stávajú Božími živlami, ktoré odmietnu hriech a len s výzbrojou eucharistie a Božieho slova budú čeliť živlom zlého. Sv. Ondrej je prototypom bojovníka, ktorý s výzbrojou Božej moci viedol myšlienky evanjelia až po svoju mučenícku smrť.

2.)         Sv. Ondrej bol vhodným človekom do spoločenstva.

Rečou dneška povedané – „bol tímový“. Na mori pri rybolove to ani inak nešlo. Tam sebec neobstál. Rybári museli spolupracovať, komunikovať a obetovať sa, lebo cieľom bol čo najväčší úlovok. Ten si potom delili medzi sebou. Člen tímu nemohol myslieť iba na seba, lebo by sa potom z neho sám vylúčil.

       Ohlasovanie evanjelia také typy potrebuje. Také, ktoré sa budú učiť aktivitám v spoločenstve. Pôsobenie v spoločenstve môže mať na jednotlivca blahodarné účinky. Zbavuje ho sebectva, lebo slúžime Kristovi, nie sebe, zbavujeme ho izolácie, lebo z interiéru vlastného sveta a vlastných pravidiel sa ešte nikto nepriblížil ku Kristovi a ani k ľuďom, zbavuje sa ľahostajnosti, a tým potvrdzuje slová sv. Pavla, ktorý píše: „Boh telo vyvážil tak, aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy.“ (1Kor 12, 24 – 26). Sebectvo, izolácia a ľahostajnosť patria medzi najväčšie neduhy doby, pričom s bolesťou konštatujeme, že sa preniesli aj do spoločenstva Cirkvi.

3.)         Sv. Ondrej bol zvyknutý na ochotu podeliť sa.

To sa dialo na dennej báze, lebo rybolov by sám nezvládol, potreboval spolupracovníkov. Úlovok si nemohol zobrať sám pre seba. Bez kolegov na mori by bol ničím.

       Je azda prirodzené, že mal ambíciu deliť sa s Božím slovom. Nikoho by nemalo prekvapiť, že potom, čo absolvoval prípravu v Ježišovej blízkosti, sa odobral ohlasovať evanjelium. Bol tak vychovaný a formovaný morom a rybolovom a neskoršie samotným Ježišom.

       Máme dnes záujem podeliť sa s Božím slovom? Čo preto robíme v rodine, aby sa evanjelium podávalo ďalším generáciám? Štýl, spôsob života, je prvým hlásateľom Kristovej blahozvesti. Ten sa tvorí najmä pri eucharistickom stole a pri stole Božieho slova tak, aby sa zakorenil aj pri stoloch našich príbytkov. Keď sa dokážeme podeliť s dobrami materiálnymi, hľadajme cestu, aby sme neopomenuli ani duchovné podelenie sa. Pohľad na stôl nám túto úlohu pripomenie. Pohľad na stôl, ktorý máme napr. v kuchyni alebo v obývačke, ale najviac výrečným je stôl, ktorý máme na očiach v presbytériu každého kostola.

       Je to dôležité preto, aby sa Ježišov život stal naším životom. Stolovanie s Kristom nej je našou prioritou, lebo od neho vstávame zapálení a povzbudení pre myšlienku ohlasovania evanjelia.