Finále

V bežnej praxi života pomerne často počujeme výraz-finále. A to v rôznych obmenách. Napríklad pri rôznych súťažiach, ktoré sú pre ľudí veľmi populárne. Včera bol posledný deň oficiálneho vysluhovania sviatosti pokánia pred sviatkami. Ktosi z našich kolegov, spolubratov povedal:"Ideme do finále!". V nedeľu sme Kvetnou /Palmovou/ nedeľou vstúpili do Veľkého týždňa . Máme oprávnenie konštatovať, že ideme do finále, lebo nás čaká vrchol liturgického roka-Veľkonočné trojdnie. To isté môžu povedať príbuzní chorého, ktorí vidia, že ich milovaný člen rodiny odchádza do večnosti. Povedia:je vo finále! A keď potom stoja pri rakve zosnulého vedia, že rozlúčka s ním v kostole, či na cintoríne má charakter pozemského finále. 

V týchto dňoch nás liturgia a Božie slovo vovádzajú do Ježišovho finále. Vstupuje do Jeruzalema v sprievode svojich učeníkov, aby dokonal za nás veľkonočnú obetu. Dôležité je , že toto finále strávi so svojimi apoštolmi, hoci vieme, že zatiaľ nenašli odvahu prihlásiť sa k nemu aj vo chvíľach zatknutia a krutého vypočúvania.

1.,Ježiš vstupuje slávnostným spôsobom do Jeruzalema. Ľudia mu mávajú a prevolávajú na slávu.  Učeníci sú s ním a dané chvíle si užívajú. Niekto by povedal, že sú na "víťaznej vlne". No potom, prichádza na scénu kríž a ukrižovanie. Kríž je v Ježišových rukách nástrojom víťazstva. A preto tí, ktorí ho nesú na svojich pleciach, nesú sa na víťaznej vlne. Od čias Pána Ježiša dostal kríž potupy nový rozmer. Stal sa nástrojom víťazsta. Ten, kto ho nesie s vierou, nesie sa na víťaznej vlne spásy.

2.,Ježiš berie zo sebou učeníkov do Getsemanskej záhrady, ktorá sa nachádza na úpätí Olivovej hory. Má požiadavku, aby bdeli a modlili sa, lebo naňho dolieha úzkosť kvôli utrpeniu, ktoré má znášať. Chce od nich, aby vyjadrili istú solidaritu a  jednotu s ním, lebo ho čakajú chvíle bolesti a muky ukrižovania. 

Je dobrou skutočnosťou, ak môžeme konštatovať, že niekto vyjadruje solidaritu a jednotu s tým, ktorý trpí. Každý nakoľko môže a nakoľko mu dovoľujú okolnosti. Mnohí strávia hodiny, dni, mesiace i roky pri chorom. Ich starostlivosť je obdivuhodná. Chorý potom odchádza do večnosti a začína sa preňho nový život. Aj tu dostávame príležitosť k solidarite a zjednoteniu sa s ním. A to tým, že tiež začneme nový život. Keď ho začal náš príbuzný vo večnosti, malo by byť zákonitosťou, že my, ktorí zostávame, chceme vyzdvihnúť jeho oslávenie pri Bohu novým , dokonalejším životom podľa evanjelia. Smrť blízkeho človeka môže mať na nás veľký vplyv, v zmysle radostnejšieho nasledovania Krista.

3.,Ježiš stoluje s učeníkmi pri poslednej večeri. Ide o historickú chvíľu, ktorá sa premietla aj do svetovej literatúry či umenia. Ktovie, čo vtedy apoštoli prežívali? 

Nám, ktorí máme stolovať s Pánom pri slávení eucharistie, dáva podnet sv. biskup Augustín. Píše:"...už v Šalamúnových Prísloviach čítame:"Keď si sadneš jesť k stolu u veľmoža, dávaj pozor a všímaj si, čo ti predkladajú, a tak siahni rukou vo vedomí, že aj ty musíč také pripraviť". Lebo aký stôl veľmoža to je, ak nie ten, z ktorého sa prijíma telo a krv toho, čo položil za nás svoj život?  A čo znamená sadnúť si k nemu, ak nie pokorne pristúpiť? A čo znamená dávať pozor a všímať si, čo ti predkladajú, ak nie rozjímať , ako si zasluhuje taký dar? A čo znamená tak siahnuť rukou, aby si vedel, že aj ty musíš také pripraviť, ak nie to, čo som už povedal: že ako Kristus položil za nás svoj život, tak aj my sme povinní dávať život za bratov? " /Lh II., s. 411/. 

Mnohí naši priatelia už stolujú s Pánom pri večnej veľkonočnej hostine. Nech je táto chvíľa pre nás motiváciou, aby sme pripravovali vo svojom počínaní stôl obiet a uľachtilého konania. Eucharistia, ktorá sa slávi tu na zemi a z ktorej môžeme často prijímať, nech nás navedie na konanie takých skutkov, ktoré sú Bohu milé a pre nás užitočné. Snažme sa aktívne zapojiť do tejto schémy Božieho stolovania: oslávení v nebí, pozemskí v chráme pri eucharistickom tajomstve a pri aplikácii týchto darov v praxi života pre dobro núdznych. Ak si ju osvojíme, finále bude naše. Naše a Božie. Bude výsledkom pôsobenia Božieho daru, ktorému chceme aj dnes otvoriť svoje srdce.