Ľudia svoju dominanciu nad inými dávajú
najavo rozmanitým spôsobom. Platí to aj v oblasti verbálnej komunikácie.
Ten, kto má k dispozícii a ponúkne viac argumentov, presvedčí
ostatných. Aj jeho prejav možno považovať za dominantný. V takomto prípade
použijeme výraz „usadiť niekoho“, t. j. dominovať nad niekým.
Pán Ježiš počas svojho verejného
účinkovania usadil mnohých. Argumentačne a logicky dominoval napríklad nad
farizejmi a zákonníkmi, ale dokázal „usadiť“ ľudí aj v inom slova
zmysle.
1.)
Evanjeliá prinášajú správu o tom,
že nasýtil niekoľkotisícový zástup.
Ten, ako vieme, mal so sebou iba zopár
chlebov. Ježiš nariadil: „Usaďte ľudí!“ Až potom vykonal zázrak rozmnoženia
chleba. Ešte predtým poslal učeníkov, aby ľudí po skupinách usadili. Nebolo to
vôbec jednoduché. Usadiť takto tisícové zástupy nebolo otázkou chvíle.
Aj apoštoli sa museli rozdeliť a dohodnúť na spoločných direktívach.
Ježiš aj dnes má ambíciu usádzať ľudí, t.
j. poslucháčov jeho slova. Posiela Cirkev, ktorá zdedila po apoštoloch službu
tzv. „usádzania“. Je to služba katechézy a nasýtenia Božím pokrmom
eucharistie. Ani táto služba jednoduchá nie je. Ale Cirkev má svoju štruktúru,
formy ohlasovania a neustále odovzdáva Ježišovu výzvu, aby sa ľudia pred
prijatím Božích darov usadili, t. j. aby sa pripravili pokáním na prijatie
týchto vrcholných darov.
2.)
Ježiš usadil svojich protivníkov.
Farizeji poslali svojich sluhov, aby sa
prikradli k Ježišovi počas jeho katechézy, aby ho podchytili v reči a následne
ho priviedli na výsluch. Sluhovia sa však vrátili naprázdno s konštatovaním:
„Nikdy tak človek nehovoril.“ Z toho vyplýva, že Ježiš neusadil iba
svojich priaznivcov a sympatizantov, ktorí tak vďačne učinili, ale aj
tých, ktorí boli proti nemu. Ježiš dokázal zmeniť aj zmýšľanie svojich neprajníkov.
Dokázal ich usadiť tak, že nedokázali vzniesť proti nemu nijaký argument,
ktorým by si zaslúžil perzekvovanie. To isté sa deje s nami, hriešnikmi.
Kvôli hriechom sa staviame proti Bohu, ale on nás svojou milosťou neustále
lieči a robí z nás takých, ktorí si znova s pokorou prisadnú k Ježišovým
nohám a s radosťou počúvajú jeho dobrú zvesť.
3.)
Ježiš usadil svojich apoštolov vo
večeradle.
Apoštoli si tam uvedomili, ako veľmi sú závislí
na Ježišovi. Stratili všetky väzby s týmto svetom a jediný, kto im zostal,
bol Ježiš. Svoju prítomnosť a budúcnosť mienili spojiť jedine s osobou
Ježiša. Iný zmysel svojho života nenašli.
Pri prijímaní eucharistie z eucharistického
stola si uvedomujeme svoju závislosť na Ježišovi. Bez neho sme nič, bez jeho
milosti nedokážeme vykonať nijaké dobro, bez jeho milosti sa nedokážeme zbavovať
hriechov, bez jeho milosti nedokážeme účinne ohlasovať evanjelium. Ježiš sa stal
pre nás všetkým. Pri spoločnom eucharistickom stolovaní si uvedomujeme, že sme
spojení s Kristom, ale i medzi sebou navzájom, lebo máme podiel na
tom istom chlebe. Ježiš je taký dominantný, že nás usádza aj dnes okolo svojho
stola a zanecháva nám definitívny prísľub zdroja svojich darov v podobe
sviatosti kňazstva, sviatosti eucharistie a príkazu Božej lásky. My, keď
prijmeme jeho tézy, vždy si pri tom s pokorou sadáme v jeho blízkosti,
lebo vieme, že nás môže sýtiť pokrmom, ktorý zostáva pre večný život.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára