Všade okolo seba vidíme nárast montovaných domov. Predstavujú určitý rozdiel oproti tým klasickým, na ktoré sme zvyknutí a ktoré boli postavené z kvádrov, tehál ba dokonca kameňov. Ktosi, kto videl prvýkrát montovaný dom sa doň oprel s poznámkou: vydrží to niečo?
Táto situácia nám môže pripomenúť stavbu pozemského života. Kým je človek mladý, nemá najmenšie pochybnosti o tom, či jeho život má pevný základ. Ani si len nepripúšťa, žeby sa malo niečo na tom zmeniť. Postupne, rokmi sa situácia mení. Keď sa akoby oprieme do stavby svojho života, zistíme, že už nie je taká pevná. S pribúdajúcimi rokmi už organizmus nereaguje pružne, stráca na kondícii, pribúdajú choroby a pod.
1., Pripomína nám to scénu zo Skutkov Apoštolov, kde sa píše, že zemetrasenie zatriaslo základmi väzenia, kde sú uväznení Ježišovi učeníci Pavol a Sílas. /Sk 16, 22-34/. Je dosť vecí, ktoré zatrasú človekom tak, že si uvedomí pominuteľnosť pozemského putovania. A zatrasú tiež materiálnymi istotami ,ktoré nám roky spoľahlivo slúžili, ale časom vypovedajú službu.
Správca väzenia pocítil nepríjemné otrasy pod svojimi nohami. Paradoxne, istotu mu dodali Pavol a Sílas t.j. väzni, ktorí v tom čase nemali žiadne spoločenské istoty. Pavol naňho zvolal, aby si neubližoval, čím správca znova získal pevnú pôdu pod nohami.
Akým požehnaním pre človeka je skutočnosť, keď má má pri sebe niekoho, kto mu dodá sebadôveru, povzbudí ho, odhalí nádej ba dokonca spolu s ním prejde ťažkým obdobím života! Ak sme takých poznali, ďakujme Pánovi za nesmierny dar, ktorý môže vynahradiť akékoľvek iné materiálne výhody sveta.
2.,Správca väzenia , keďže sa ocitol v tme, požiadal o svetlo. Dostal dvojaké svetlo. Zrejme mu niekto podal fakľu, aby sa vedel v miestnosti zorientovať. A potom prišlo iné svetlo. Snáď ešte dôležitejšie ako svetlo z fakle. Bolo to svetlo evanjelia. Pavol a Sílas mu zvestovali Krista slovami:"Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty a tvoj dom". Svetlo Božieho slova má nesmierne prenikavú žiaru. Najmä v čase skúšky života, v rôznych príkoriach a iných ťažkostiach ,veriaci nie raz ocení dosah evanjelia na dušu. Svetlo evanjelia posúva človeka do postojov, ktoré reprezentujú Ježiša a ktoré si zaslúžia veľké ocenenie v nebi. Nezabudnime na vďačnosť voči tým, ktorí nás do tajomstva Božieho slova voviedli svojou výchovou a povzbudením.
3.,Správca väzenie, pod dojmom toho, čo zažil, zvolal:"Čo mám robiť, aby som bol spasený?". Táto otázka patrí do kategórie nadčasových. Je vhodné si ju položiť kedykoľvek, nielen vtedy, keď vyprevádzame blížneho na večnosť. Ona má svoju váhu nielen pri silnom, emotívnom zážitku, ale aj vtedy, keď človek precitne a zistí, že jeho životu chýba hĺbka. Je otázka, kedy sa začneme vážnejšie zaoberať skutočnosťou večnosti? Dosť často ju odsúvame ako nepotrebnú, no z pohľadu viery ju ignorovať len tak ľahko nemôžeme. Vie nás prekvapť a čím sme starší, tým naliehavejšie čaká na odpovede. Vždy tu platí zásada, podľa ktorej sa máme usilovať o súlad života s Božou vôľou, ktorú máme spoznávať na základe pravidelnej komunikácie s ním. Komunikácia s Bohom je nádejnou vstupenkou do večnosti. Kým stavba nášho pozemského života je vystavená neistote a otrasom, stavba charakteru podľa evanjelia je presvedčivým dôkazom Božej lásky. Nech v nás Boh koná divy svojej lásky a vovedie do plnej radosti svojho kráľovstva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára