Ako prijať Ježiša

 

          V španielskej Barcelone sa vyníma nádherný chrám architekta Gaudího. Volá sa Sagrada  Família. Stále nie je dokončený. Jedným z architektov, ktorí dostali príležitosť pokračovať v diele Gaudího, bol istý Etsur Soto, Japonec. Ten po čase konvertoval na katolícku vieru. V jednom rozhovore sa vyjadril, že Európania majú tendenciu všetko si podriadiť, podmaniť a ovládať. Aj prírodu. Ďalej hovorí, že tí, ktorí žijú východnejšie, sú stavaní inak. Oni si nechcú prírodu podmaňovať, ale žiť s ňou v súlade. A to aj napriek tomu, že sa u nich vyskytujú búrky, povodne a tsunami...

          Pán Ježiš katechizuje svojich učeníkov a hovorí, že bude trpieť, zomrie krutou smrťou, ale na tretí deň vstane z mŕtvych (Mk 9, 30 – 37). Zároveň učí, že ho musíme takto prijať (Kto prijíma mňa....prijíma aj toho, ktorý ma poslal.) Hovorí, že sa máme učiť žiť v súlade s touto pravdou, a to aj napriek tomu, že správa o Ježišovom umučení zapôsobila na jeho učeníkov a priaznivcov ako tsunami... Nikto z ľudí nemohol vziať Ježišov osud do vlastných rúk a podmaniť si ho. Ježiš musel splniť vôľu Otca, ktorý ho poslal na svet.

Ako máme prijať Ježiša?

1.)                             Ježiša máme prijať ako toho, ktorý „žije a kraľuje naveky vekov“.

Takto sa končia mnohí liturgické modlitby. „Lebo Pán je živý...“ Takto spievame v ktorejsi piesni pri liturgii. Vyššie spomínaný architekt Antonio Gaudí používal živé tvory ako vzor či model. Napríklad živých ľudí z ulice alebo aj živé zvieratá, z ktorých vyrábal odliatky. Všetky tieto živé prvky sa objavili v interiéri alebo na fasádach chrámu Sagrada  Família. Z mŕtveho materiálu by osoh nemal, ale zo živého áno.

          My máme úžitok, síce z umučeného, ale živého Pána. Kristus je živý a prináša život a ako taký môže neustále formovať náš život. 

2.)                             Ježiša treba prijať ako takého, v ktorom sa snúbi staré s novým.

V istom časopise, ktorý sa zaoberá problematikou bývania, sa objavili rôzne vzory interiéru. Boli tam fotografie nového bývania až v modernistickom štýle. Potom zábery priestorov, ktoré riešili všetko po starom, tradične. Nakoniec sa objavili zábery, ktoré zachytili odvážny počin – kombináciu starého s novým. Všetko bolo spracované na vysokej úrovni.

          Náročnou úlohou nás, veriacich, je zladiť nové so starým bez ohľadu na to, či považujeme evanjelium za starú a tradičnú súčasť života alebo sa u nás objaví ako nový, doteraz nepoznaný prvok. Je umenie kombinovať staré evanjelium s novou dobou. Evanjelium nám však pripomína, že „nové víno treba naliať do nových nádob.“ (Lk 5, 39) Evanjelium treba vždy považovať za nové víno, ale myslenie človeka môže zostarnúť v módnom svete bez Boha.

          Spomeňme si na Ježišovo premenenie. Na vrchu sa rozprával s predstaviteľmi starého sveta (Mojžiš a Eliáš), ale so sebou si vzal tých, ktorí reprezentujú nový svet (Peter, Jakub, Ján) (Mt 17, 1 -9). Iba v Ježišovi sa môže kombinovať staré s novým tak, aby mal človek z toho úžitok pre večný život.

3.)                             Ježiša prijímame v súlade s jeho prienikom do nášho života.

V matematike sa s pojmom prienik stretávame. Napr. prienik jednej množiny do druhej, pričom vzniká nová množina, ktorá obsahuje prvky pôvodných množín.

          Viera preniká do každodennej praxe života. Vytvára sa nový život, ktorý obsahuje Božiu milosť a tá má ambíciou preniknúť myslenie a konanie človeka. Vzniká akoby nový človek, ktorý prijal Pánovo evanjelium, ale pritom stojí pevne na zemi. Ide o Boží prienik do postavenia človeka, aj keď je vysoké. O prienik Boha do povinností, aj keď je ich mnoho, ale aj o prienik do radostí a úspechov, aj keď si človek myslí, že nič a nikoho nepotrebuje. Viera je v podstate vystavením „zelenej“ Božej prítomnosti v živote. Boh vstupuje, formuje a pripravuje človeka tak, aby prinášal primerané ovocie.

 

          Občas počujeme výraz, podľa ktorého je niečo kompatibilné s niečím. Ide o súlad, zlučiteľnosť určitých vecí tak, aby spolupracovali a komunikovali spolu. Ľudia sa vždy zaujímali o to, či viera v Boha môže korešpondovať s ich životom. Viera človeka dvíha, dáva mu zmysel, posilňuje ho a motivuje k skutkom, ktoré mu pripravujú cestu do Božieho kráľovstva. Viera život nedeformuje, ale dáva mu vnútornú náplň a vonkajšiu podobu, ktorá sprítomňuje samotného Krista v pozemskom svete.