Pochod za život - pohrebný príhovor

 

          Približne pred týždňom sa v Košiciach konalo podujatie s názvom: Pochod za život. Zúčastnilo sa ho asi  40  000 ľudí. Svojou účasťou vyzdvihli dôležitosť ochrany života od počatia až po prirodzenú smrť. Darcom života je Boh a tento dar treba neustále vyznávať a obhajovať.

          Vždy, keď zomrie človek, sformuje sa iný sprievod – smútočný. Obyčajne s tým súvisia pojmy: smrť, pohreb, cintorín. Keď smútočný sprievod prechádza cez kostol, keď sa pozostalí zúčastnia na slávení eucharistie, stáva sa sprievodom života. Už to nie je pochod smrti, ale sprievod života. Prečo? Kristus trpel, zomrel a vstal z mŕtvych. On je živý a sám hovorí: „Prišiel som, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ Smútočný sprievod sa mení a sprievod života preto, lebo my, veriaci, veríme vo večný život v Kristovi.

          Pri istej príležitosti novinári položili otázky populárnym osobnostiam, ktoré sa vracali z dovoleniek. Pýtali sa: „Kde by ste chceli dožiť svoj život, v ktorej destinácii?“ Opýtaní menovali krajiny podľa toho, kde chodia dlhodobo na dovolenku. Skôr ako bude aktuálnou otázka, kde dožiť život, je dôležitou iná. Ako žiješ život teraz, v tomto svete? Žiješ ho s Kristom? Máš ambíciu prežívať ho v intenciách evanjelia? Ak máme túto snahu, potom je jedno, kde dožijeme život, lebo teraz žijeme život vo viere. Terajší život môže byť vstupenkou do Božieho kráľovstva.

          Na parte sa často objavuje výrok: „Odovzdal dušu Stvoriteľovi.“ Ide o smútočné oznámenie, ktoré jemne, zdvorilo, pritom veľkolepo vyjadruje  smrť a odchod z tohto sveta. A to nie hocikde, ale do Božieho náručia. Takto má zmýšľať a konať veriaci človek. Skôr ako odovzdá svoju dušu Stvoriteľovi vo večnosti, teraz mu má odovzdať svoj život. Teraz, kým je tu na zemi. Chceme mu zveriť svoj život do opatery a dôverovať, že sme v najlepších rukách. Potom tá finálna „odovzdávka“ bude už len akoby slávnostným potvrdením nášho verného života. Veriaci človek si má často vykonať úkon odovzdania života Vykupiteľovi. Týka sa to rôznych životných situácii, ale hlavne vtedy, keď sa v živote objaví utrpenie, choroba, trápenie, kríž. Takéto odovzdávanie sa Bohu znamená, že sa otvárame pre Božie milosti, ktoré nám môže udeliť jedine Boh.

 

          Pamätajme na svojich blízkych, kým ešte žijú. Vyprosujme im milosť vďaky za dar života. Doprostred ich smútkov a ťažkostí vnášajme nádej a radosť zo stretnutia s Pánom vo večnosti. Náš život nebude pochodom smrti v hriechu, ale stane sa sprievodom života, ktorý putuje do Božieho kráľovstva.