V týždni od 14. –
18. 10. 2024 prebiehala na cirkevných školách misijná aktivita. Deti – žiaci –
i pedagógovia mohli prísť do školy zjednotení v jednofarebnom
oblečení. Každá farba predstavuje určitý kontinent. Napr. zelená Afriku, biela Európu,
červená Ameriku, modrá Oceániu a žltá Áziu. Každý deň sa potom
v škole pomodlili za misie na danom kontinente.
Aj takýmto spôsobom sa môže vzbudiť
misijný duch a nadchnúť niekoho pre dielo misií. Misijná myšlienka si môže
raziť cestu už v duši dieťaťa, ktoré nemusí ešte nič tušiť. Čo sú misie
v praxi?
1.) Misijné
dielo je zamerané na tých, pre ktorých je evanjelium novinkou.
Nikdy sa s ním nestretli, alebo iba
okrajovo. V súčasnosti sme zvyknutí v priestore európskej materiálnej
hojnosti na to, že nám ponúkajú nové a nové veci. Počujeme napríklad: „Je
to novinka na trhu a vy môžete byť medzi prvými, ktorí ju budú vlastniť,
atď. Sluch súčasného človeka je citlivý na slová – novinka a byť prvý....
Paradoxne, toto môže byť základom pre
určitých jednotlivcov, aby prijali 2000-ročnú
novinku evanjelia. Zároveň sa stali prvými, ktorí prijmú evanjelium
v rodine, v triede, na pracovisku, atď. A nielenže ho ako prví
prijmú v danom časopriestore, ale stanú sa v tomto prostredí prvými,
ktorí ju odovzdajú ďalej. Duch misií môže využiť tendenciu súčasného človeka chcieť
byť prvý a vedieť o novinkách.
2.) Ďalší
priestor pre misie sa črtá v prostredí, v ktorom sa už Kristus
„prechádzal“.
Ide o miesto, kde bolo Božie slovo
ohlasované, ale nie prijaté v zmysle osvojenia a nasledovania.
Kristus sa akoby prešiel životmi istých ľudí, no oni ho neprijali, a tak
išiel ďalej.
Sv. Maxim, vyznávač, píše Talásiovi:
„Svätú Cirkev nazývame svietnikom, lebo v nej prostredníctvom ohlasovania
svieti Božie slovo, jasom pravdy ožaruje všetkých, čo bývajú na tomto svete
akoby v nejakom dome a myseľ všetkých napĺňa Božím poznaním. Pod
nijakou mericou nijako nemožno udržať slovo, ktoré je najradšej na samom
vrchole ako najväčšia ozdoba Cirkvi.“ (LH IV., s. 354) Božie slovo má byť
vrcholom pre tých, ktorí sú ochotní počúvať, a to nielen pre potešenie
ucha, ale pre uplatnenie vo vlastnom živote.
Dvaja stavební robotníci z rôznych
firiem pri stretnutí sa v období neskorej jesene, konštatovali:
„Dokončievame veci vonku a tlačíme sa dnu. Vo vnútri sa dá pracovať aj
v čase nepriaznivej klímy, vonku už nie.“
Evanjelium sa tlačí dovnútra, do duše,
lebo tam je jeho prvotné miesto a tam môže byť najužitočnejšie.
3.) Misie
si zaslúžia a potrebujú ich aj tí, ktorí hlásajú a žijú evanjelium
v chladom svete neprijatia.
Občas použijeme výraz: „za studena“. Ide
o určitú technológiu, ktorá vyrába také prvky, ktoré sú presnejšie
a dokonalejšie.
Niektorí hlásajú evanjelium „za
studena“, t. j. v chladom prostredí, v ktorom sa Božie slovo uchytí
ťažšie. Paradoxne, svedectvo ich pôsobenia však môže byť presvedčivejšie
a dokonalejšie ako keby žili a pôsobili v tzv. optimálnom
prostredí. A treba konať aj „za horúca“, lebo Sv. písmo nám prízvukuje
toto: „Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 6, 2)
V tomto čase začína u nás
nepríjemný faktor – konsolidácia. Týka sa ekonomiky, prepúšťania ľudí
z práce; týka sa prudkého zvyšovania cien.
V čase modlitieb za misie si
zdôrazňujeme inú konsolidáciu. Ak toto slovo znamená upevnenie
a zjednotenie, tak teraz sa Cirkev konsoliduje a zjednocuje
v prosbe za dielo misií – za ducha misií.
Nech je dominantný v našich
srdciach, aby dielo misií rástlo ako dielo Božieho ducha aj skrze naše
materiálne a duchovné príspevky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára