sobota 12. októbra 2024

Vzťah k viere

 


        Vždy, keď sa začína nejaké dielo, povieme, že robíme prvé kroky. Môžu byť pomalšie, neisté, labilné. No keď sú prvé kroky stabilnejšie, už nehovoríme, že ide o prvé kroky. Hovoríme, že sú to pokroky. Po prvých krokoch by po čase mali nastať pokroky.

        Aj viera v Boha má svoju postupnosť a svoje kroky. U každého je to individuálne. No väčšina chce aj vo viere robiť pokroky. Sám Ježiš nám v evanjeliu jednotlivé kroky oznamuje a nabáda nás, aby sme sa ich držali. (Mk 10, 17 – 30) O čo ide?

1.) Zachovávaj!

Istý človek z evanjelia pribehol k Ježišovi a pochválil sa, že už dávno prikázania zachováva. Ježiš túto obetu od neho prijal ako dobrý základ, na ktorom sa môžu postaviť dokonalejšie úkony viery. Boh chce, aby sme stále jeho slovo zachovávali. Hovorí: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ (Lk 11, 28)

        Niekedy sa nám dostane do uší takáto charakteristika človeka: nič mu nie je sväté... Znamená to, že ide o človeka, ktorý neuznáva morálne zásady. Naopak, človek, ktorý sa snaží žiť podľa zásad evanjelia, vnáša prepotrebnú svätosť do svojho prostredia.

2.) Rozdaj!

To je odporúčanie Pána Ježiša, ktoré predniesol ambicióznemu mužovi, s ktorým viedol dialóg.

        Nehovorí: „Rozdaj komu chceš a koľko chceš....“ Hovorí adresne: „Rozdaj všetko, a to chudobným!“ Mladý muž dostal úplnú a konkrétnu správu. Nezostala v ňom žiadna pochybnosť, lebo Ježiš sa vyjadril presne. To je niečo pre nás, ľudí tejto doby. My presnosť vyžadujeme – kedy, kde, ako.... To sú najčastejšie otázky vtedy, keď sa niečo organizuje.

        Sme presní a pohotoví, keď treba žiť podľa zásad, ktoré máme od Boha? Rozdávame všetky dary, ktoré sme dostali tak, aby priniesli úžitok iným? Mnohí svoje dary a schopnosti nevyužívajú tak, akoby mali. Na svete je veľa núdznych ľudí (nielen materiálne), ktorí potrebujú rôzne prejavy štedrosti. V jubilejnom roku, ktorý vyhlásil Sv. Otec František a ktorý začne v decembri 2024, buďme adresní a presní, čo sa týka obiet a aktivít, ktoré chceme realizovať. Sv. Otec hovorí, že pri darovaní by sme mali spoznať „tváre bratov a sestier“, ktorým svoje obety venujeme.

3.) „Príď a nasleduj ma!“

Vrcholom dialógu Ježiša a mladíkom bolo Ježišovo pozvanie: „Príď a nasleduj ma!“ Naznačuje mu, že naňho počká, kým sa tento bude rozhodovať.  Nesúri ho, nedáva mu ultimátum, nevyhráža sa mu, len naznačuje, že Boh vie čakať na pravú chvíľu.

        V praxi života počujeme: „Ja si naňho počkám!“  Za tým je vyhrážka, pomsta a násilie. Aj Kristus hovorí, že si počká, kým bude dotyčný pripravený nasledovať ho. Nie je za tým vyhrážka ani násilie. Boh síce čaká, ale zároveň udeľuje také milosti, aby pozvaný pochopil, že to, čo dáva Ježiš, nemôže dať nikto. A to je dar povolania a spásy. Tento dar je však nezlučiteľný s určitou matériou tohto sveta. Ten, kto má  pozvanie Ježiša vo viere nasledovať, musí niektoré ponuky sveta odmietnuť. Viera si žiada celého človeka a vyžaduje hĺbku, v ktorej sa usadí semeno Božieho slova.

       

        Aj vo viere sú prvé kroky a sú možné aj pokroky. Ale nebolo by nič z toho, keby chýbalo: Vykroč! Evanjelium spomína slepca Bartimeja. Keď ho dal Ježiš zavolať, aby ho uzdravil, Bartimej „...odhodil plášť, vyskočil a šiel.“ (Mk 10, 46 – 52) Boh nás volá: „Vykročme mu v ústrety, aby nás uzdravil a priviedol na cestu večného života, ktorej sa tak dožadoval mladík z evanjelia.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára