Naplno!

 

 

            V živote sa občas zmietame medzi dvomi extrémami. V tom prvom platí, že niečo nerobíme naplno. Napr. v športe sú niektorí kritizovaní za to, že nedávajú do hry všetko, že „nejdú naplno“. Iný extrém spočíva napr. v hluku.  Rodič vojde do študentskej izby a napomenie svoju ratolesť slovami: „Musíš mať tú hudbu naplno? Prosím, stíš ju!“

            Evanjelium nám pripomína, že Boha treba milovať naplno: „...celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ (Mt 22, 34 – 40) Občas s obdivom prídeme k niekomu a povieme: „Ako môžeš milovať naplno? To ani na chvíľu neznížiš intenzitu svojej lásky?“ Je vôbec možné prekonávať a posúvať hranicu lásky dopredu? Istý recept nám zanechal sv. Pavol, keď písal Solúnčanom (1Sol 1, 5 – 10). On nás vedie etapovito.

 

1.)  Niektorí o nás rozprávajú že „sme k vám prišli“.

Boha treba privolávať do nášho života (Príď k nám, príď k nám, Duchu Svätý...) Počas Ježišovho života ho mnohí k sebe pozývali (Lazárova rodina, svadba v Káne Galilejskej, farizeji).

            Prednedávnom sa na východnom Slovensku triasla zem. Mnohí to pocítili aj tu. Viacerí obyvatelia museli volať odborníka, statika, aby posúdil, či môžu v takejto rozvibrovanej budove bývať. Mal skúmať, či sa život v dome s trhlinami neskončí tragédiou.

            Ježiša pozývame k sebe aj preto, aby skúmal náš život, či nie je plný trhlín alebo či nie je príliš rozkolísaný, či hodnoty, ktorými zastrešujeme svoj život, sú skutočnými hodnotami. Či sa nám takto postavený život nezrúti na hlavu a nespôsobí zmätok v duši na ceste do večnosti. On jediný dokáže posúdiť stav nášho života tak, aby nielen varoval pred škodami, ale aj našiel riešenie.

2.)  Sv. Pavol chváli Solúnčanov takto: „...vy ste vo veľkom súžení s radosťou Ducha Svätého prijímali slovo.“

Pavol chváli obyvateľov Solúna za to, že ho prijali a zároveň prijali aj drahocenné slovo spásy.

            V komunikácii medzi ľuďmi sa objavuje výraz: „Dávam ti slovo!“ Je to niečo na spôsob prísahy. Niekto chce potvrdiť určitú vec tým, že „dáva slovo“. To najcennejšie, čo má. Vieme veľmi dobre, že na slovo niektorých ľudí sa nedá spoľahnúť. No iní urobia maximum preto, aby splnili, čo sľúbili.

            Boh urobil niečo podobné. Povedal ľuďom: „Dávam vám svoje Slovo.“ A poslal svojho Syna, lebo on je tým Slovom, ktoré chce spasiť všetkých ľudí. Sv. Jakub nám odkazuje, akým spôsobom ho máme prijať. Píše: „Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“ (Jak 1, 21)

            Naša skúsenosť hovorí, že nedokážeme vždy prijať určité veci v živote. Napríklad iný vývoj udalostí, ako sme očakávali alebo slovo, ktoré napomína, podrobuje kritike, usmerňuje. Navonok sa zdá, že sme všetko prijali, ale vo vo vnútri môže prebiehať zápas, ktorý človekom zalomcuje a preverí jeho čnosti. Po takomto zápase nám Boh môže povedať: „Dávam ti slovo. Mlčal si, zatínal zuby až doteraz. No teraz prehovor. Dávam ti slovo, aby si svedčil o účinku môjho rozhodnutia.“ On chce, aby sme svedčili o tom, ako prebiehal náš vnútorný zápas s Božím slovom a ako sme sa nakoniec rozhodli. Prijatie Pánovho slova má vždy požehnaný účinok, ak mu umožníme, aby v nás tvoril, staval a ukázal cestu.

 

 

 

 

3.)  Sv. Pavol vysoko hodnotí pôsobenie svojho apoštolátu u Solúnčanov,

keď vydáva svedectvo: „...ako ste sa od modiel obrátili k Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému...“

            Človek na nejakú neprajnosť a zlobu reaguje tak, že sa odvráti. Môže odvrátiť oči, môže odvrátiť tvár alebo aj celé telo. Ani to však nemusí stačiť. Od zla sa treba odvrátiť a dištancovať aj dušou.

            Raz ktosi pochválil významného rodáka tak, že povedal: „Zostal telom i dušou našim obyvateľom.“ Ak hovoríme, že túžime po večnosti, musíme to potvrdiť telom i dušou a od hriechu sa celý odvrátiť bez toho, že by sme poškuľovali po lákadlách a pokušeniach doby. Rozhodné odvrátenie sa od hriechu prináša pokoj, vnútornú silu a účinnejšiu komunikáciou s Bohom.

 

 

            Svet nám hovorí, aby sme ho užívali naplno. A keď sa nám bude chamtivosť a pôžitkárstvo míňať, svet znova všetko doplní. Trvá to dovtedy, kým nezbadáme, že sme oklamaní.

            Boh nám hovorí, aby sme žili vieru v neho naplno. A keď s nám bude míňať odvaha a sila, on nás posilní, aby sme sa nezlomili. Keď sa na nejaký čas od neho odvrátime, on nás vylieči a privedie späť. Viera sa dá žiť naplno iba vtedy, keď je v nás láska. V láske je všetko, čo nám pomáha napredovať.