Modlitba posvätného ruženca

 

 

         Do kupé vo vlaku nastúpila žena. Cestovnú tašku si uložila
do priestoru, ktorý je na to určený. Potom si sadla. Vzápätí si uvedomila, že na niečo zabudla. Vstala, tašku otvorila a chvíľku v nej šmátrala. Po chvíli vytiahla ruženec. Ten pod vplyvom jej prudkého pohybu povolil, roztrhol sa a jednotlivé zrniečka sa rozsypali po zemi. Žena začala hľadať a zbierať jednotlivé zrnká. Ktosi na ňu posmešne zavolal: „Nechajte to tak, veď to nie sú drahokamy!“ Ona pohotovo odpovedala: „Ako pre koho.“

         Modlitba ruženca je diamantom pre veriaceho človeka. My ani nedokážeme posúdiť, koľko milostí vyprosíme touto starobylou modlitbou. Ona nikdy nestratí svoj lesk a svoju hĺbku. Je ozdobou života človeka, ktorý chce komunikovať s Matkou Božou a jej Synom. Prečo je to tak? Dôvodov je mnoho.

1.) Pri modlitbe ruženca Panna Mária ukazuje na Ježiša, ku

ktorému všetko na svete smeruje. Ježiš je našou najväčšou hodnotou života.

Súčasťou separovaného triedenia odpadu je aj zber elektroodpadu. Raz ktosi dával do zberu nejaké elektroprístroje.
Na spýtavé pohľady susedov a zvedavcov odpovedal: „Už sú zlé. Ukazujú zle hodnoty, sú nanič.“

         Na svete je dosť ukazovateľov, ktoré poukazujú na zlé hodnoty. Nedávno prebehli u nás voľby do NR SR. Pred nimi sa v médiách viedli diskusie. Nie raz sme počuli, že určitá strana sa vyhranila voči inej s tým, že majú hodnotové rozdiely. Bohu je milé, ak ľudia vyznávajú rovnaké hodnoty evanjelia. Je na povzbudenie, ak to môžeme prehlásiť o rodinách a spoločenstvách, v ktorých je hodnotou všetkých hodnôt sám Boží Syn, Ježiš Kristus. Koľko máme rodín rozdrobených! V mnohých sa viera vytratila a tento fakt rodinu polarizuje.

         Panna Mária túto myšlienku zvýraznila, keď na svadbe v Káne Galilejskej vyhlásila: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2, 5)

         V dnešnej dobe trpíme (údajne) nedostatkom času. Nemáme čas premýšľať nad tým, čo nám Ježiš hovorí a čo nám prináša. Máriina výzva - Urobte všetko, čo vám povie - zaniká v hluku sveta. Je vecou najvyššej priority nastaviť svoj život tak, aby Ježišov a Máriin hlas prenikal hlbšie do nášho srdca. Pri modlitbe ruženca sa práve toto deje.

2.)Pri modlitbe, keď používame klasický ruženec, vychádzame

z jedného bodu a postupne sa k nemu vraciame.

Pán Ježiš hovorí: „Ja som Alfa a Omega, začiatok i koniec.“
(Zjv 22, 13) V Skutkoch apoštolov čítame: „V ňom žijeme, hýbeme sa a sme.“ (Sk 17, 28)

         V súčasnej dobe sa často stretávame so slovom – systém. Občas počujeme, že niekto alebo niečo je alebo nie je v systéme.

         Každý dnes povie, že sa cíti v živote ako na kolotoči. Dennodenne vykonávame svoje rutinné povinnosti. Život rýchlo ubieha, deň ide za dňom, a to vo veľkom rytme. My cítime, že sme týmto systémom vťahovaní do víru bezmyšlienkovitého života.

         Spomeňme si na vyššie uvedené slová zo Skutkov apoštolov. Upozorňujú nás na to, že sa nachádzame v systéme Boha, t. j. v jeho láske. Svet nás láka, aby sme sa zakoreňovali v jeho systéme, ale tu o láske nemôže byť ani reč. Tento systém, ak sa mu poddáme, sa na nás vyvŕši a zdevastuje našu dušu. Na druhej strane Boží systém lieči, upokojuje, sýti, povzbudzuje, očisťuje a dáva všetkému zmysel. Najmä 3 skutočnosti nás vnárajú do Božieho života: sv. omša, sv. spoveď a modlitba. Táto duchovná prax je dôležitá preto, aby nás nepohltil raz a navždy systém sveta. Na to pamätajme, keď budeme brať do rúk ruženec, ktorý v istom bode začína a v tom istom aj končí. Pripomína nám, že naša existencia je plnohodnotná iba vtedy, keď žijeme v Bohu.

 

3.)Ruženec poukazuje na význam spoločenstva.

Ide o spoločenstvo s Bohom i s blížnym. „Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.“ (Sk 1, 14)

         Ľudia od nepamäti vytvárali spoločenstvá. Ani súčasnosť nie je výnimkou. Spoločenstvo vytvárame niekedy preto, aby sme si skrátili dlhú chvíľu a čas. Inokedy preto, aby sme čas vyplnili. Niekedy je vhodné, aby sme si dlhú chvíľu niečím skrátili. No užitočnejšie je, keď ju vyplníme duchaplným spoločenstvom.

         Ruženec priam volá po spoločenstve. Ak sa nám to naše spoločenstvo zdá malé, pomyslime si na veriacich v rôznych kútoch sveta, ktorí sa tejto modlitbe venujú. Deti majú v rôznych kreatívnych časopisoch úlohu pospájať ceruzkou jednotlivé body. Tých bodov je veľa a treba ich pospájať čiarami. Keď to dokončia, vznikne obrázok, ktorý dieťa rozveselí.

         Keď virtuálne pospájame body a miesta ľudí modliacich sa ruženec, vznikne obraz, ktorý je milý Bohu. Bohu je milá naša modlitba a aj každé duchaplné spoločenstvo, ktoré sa okolo nej vytvára. Takto môže vzniknúť duchovný obraz rodiny, farnosti či iného spoločenstva. Ak je to možné a máme čas, nekráťme ho zbytočnosťami, ale radšej ho napĺňajme. Napĺňajme ho takou matériou, ktorá bude vnášať do našej duše živý pokrm na cestu do večnosti.

         Počas svojho života a služby som pochovával veľa ľudí, ktorí mali v truhle starý ruženec. Ruženec zvykli omotať okolo zopnutých dlaní. Ošúchaný ruženec bol znakom, že bol používaný a „omotal“ dotyčnému aj srdce, ale aj ruky. Občas sa stalo, že sa im ten ruženec pretrhol, ale oni ho vždy opravili a v modlitbe pokračovali. Keďže takto konali, určite sa ich život neroztrhol na márne kúsky. Stalo sa tak preto, lebo modlitba všetko spája a spojila v nich časnosť s večnosťou. Ak zostaneme verní tejto modlitbe, ona spojí aj nás s Bohom, s bratmi a sestrami tu, na zemi a s oslávenými dušami vo večnosti.