Očista

 

 

          V živote sa stretávame s rôznymi obmenami slova „očistiť sa“ či „očistiť“. Uvediem niekoľko príkladov. Skupina detí sa vracala zo školského výletu. Prekvapilo ich daždivé počasie a najmä blato. Nie div, že celí zašpinení, ale šťastní, sa vracali domov. Na autobusovej zastávke ich čakali rodičia. Deti vystúpili a učiteľ oznámil rodičom: „Každý si zoberte toho svojho a očistite ho!“ Je to logické, lebo každý rodič dá svoje dieťa do poriadku. Iná situácia.

Birmovanci mali spoločné stretnutie v rámci duchovnej obnovy. Stretli sa na určenom mieste z viacerých farností. S každou skupinou bol kňaz. Ten, ktorý akciu viedol, povedal kňazom: „Každý si „očistite“ tých svojich.“ Myslel tým vyslúženie sviatosti zmierenia.

          Tento týždeň bola schválená v parlamente novela Trestného zákona. Ide o kontroverznú zmenu. Niektorí položili otázku: „Čo chcú predkladatelia novely dosiahnuť?“ A ktosi im odpovedal: „Chcú očistiť tých svojich.“ Každému je jasné, že ide o očistenie pred zle nastaveným zákonom, a nie pred Bohom. Takáto očista za veľa nestojí.

          V evanjeliu čítame o tom, ako Pán Ježiš vypočul prosbu chorého človeka, ktorý ho žiadal: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš odpovedal: „Chcem, buď čistý.“ (Mk 1, 40 – 45) Aj Ježiš prišiel, aby očistil tých svojich, a to sme my všetci. My sme jeho (ľud jeho pastviny), lebo on za nás položil svoj život. A Ježiš sa o nás stará, lebo chce, aby tí, ktorí sú jeho, sa pravidelne očisťovali. Ako sa premieta táto myšlienka v praxi?

1.) Všetci poznáme situáciu, keď zistíme, že máme nejakú špinu na šatách.

Prvá reakcia je zdesenie či prekvapenie. Potom nasleduje manuálne úsilie škvrnu odstrániť. Pri neúspešnom pokuse hľadáme aspoň za náprstok vody, aby sme škvrnu neutralizovali. Aj tak zostane konečným štádiom práčka. Ani po vypraní nie sme spokojní, kým vypranú časť odevu neskontrolujeme okom vo svetle. Robíme to aj viackrát. Kontrolujeme okom, aby táto očista nebola „len naoko“.

Blíži sa pôstne obdobie. Je potrebné, aby sme skontrolovali svoj život. Tu

nestačia iba platonické snahy, ale musí nastať hlbšia očista života. Nie svojím, ale Božím okom máme pohliadnuť na svoj život. Pretože keby sme zostali verní iba svojmu oku, tá očista by mohla byť „len naoko“. My máme ale pozrieť na svoj život Ježišovými očami.

     Sv. Lev Veľký, pápež, nás povzbudzuje takto: „Milovaní, ani nekážeme, ani

neradíme, aby ste pohŕdali Božími dielami, alebo v tom, čo dobrý Boh stvoril ako dobré, videli niečo, čo odporuje vašej viere, ale aby ste všetku krásu tvorov a nádheru celého tohto sveta užívali rozumne a s mierou. (LH, piatok, Cezroční obdobie, piaty týždeň, prvý týždeň žaltára)

          Náš pohľad Ježišovými očami je vtedy dostatočne hlboký, ak skúmame, či užívame dary tohto sveta rozumne a s mierou. Odpoveď na túto otázku nám povie, či naša snaha o očistenie sa je dostatočná.

2.) Pomerne často sa stretávame s myšlienkou očistenia svojho mena.

Dotýka sa to rôznych oblastí života. Dotýka sa to jednotlivcov, ale aj inštitúcii.

Každý, kto zlyhal a má ešte dobré svedomie, má sa usilovať o očistenie svojho mena. Akým spôsobom to môžeme dosiahnuť?

Z času na čas viacerí sledujeme kriminálne filmy. Niekedy vyšetrovatelia

pracujú s audionahrávkou. Napríklad s takou, ktorá je ťažko identifikovateľná, lebo je na nej viacero nejasných zvukov. Technika im pomôže, aby všetky nepotrebné zvuky eliminovali, očistili, a tak sa dostali k tomu hlasu, ktorý je dôležitý. Ten dôležitý treba vyňať zo spleti ostatných, pre túto chvíľu nepotrebných. Sólo hlas na nahrávke môže pomôcť nájsť páchateľa či vinníka.

     V období pôstu sa máme usilovať očistiť svoje meno kresťan. Jednou

z ciest je naše úsilie vymaniť Boží hlas a Božie slovo zo spleti rôznych hlasov a zvukov tohto sveta. Boží hlas a Božie slovo majú byť v našom živote dominantnými. Je to dôležité, lebo Boží hlas nás vedie, motivuje, sprevádza. V dnešnom chaose sveta nezabúdajme oslobodiť Božiu prítomnosť v živote od ostatných realít pozemského života. Vymaňme postavenie Boha a určme mu to najdôležitejšie miesto. Ak budeme Boha počúvať a poslúchať, určite nájdeme vhodnú cestu na to, aby náš život nadobudol charakter dôveryhodného svedka Božieho posolstva.

 

3.) Každý kresťan sa má usilovať o očistu svojej duše.

Výsledkom je pocit zmierenia a pokoja. Očistenie od hriechov spôsobí v duši človeka harmóniu a určitú spokojnosť, ktorá ho motivuje konať dobro a zanechať zlo. Predpokladá to jeden dôležitý úkon – vyznať svoju vinu. Nie každý je toho schopný. Ani na verejnosti, ani vo sviatosti pokánia.

          Pred niekoľkými dňami som sledoval dokumentárny film o Norimberskom procese (1945). V nemeckom meste Norimberg sa konal súdny proces s nacistickými pohlavármi. Slovo dostal aj syn jedného z nich. Mal možnosť vyjadriť sa k vine svojho otca. Od režiséra dostal otázku: „Myslíte si, že váš otec ľutoval to, čo urobil? Syn chvíľu mlčal, a potom povedal: „Ako som poznal otca, tak nie. Môj otec nebol schopný priznať si vinu ani deň pred svojou popravou. Bol presvedčený, že konal správne.“

          Svet je plný ľudí, ktorí majú svedomie podobné vyššie spomenutému nacistickému pohlavárovi. Veľmi ťažké je im priznať čokoľvek, čo by ich usvedčovalo zo slabosti. Ale spásu môžeme dosiahnuť len vtedy, ak si priznáme, že sme slabí, biedni a hriešni. Táto téza sa prieči ideálom tohto sveta, v ktorom sa zdôrazňuje nespochybniteľnosť postavenia ľudí v spoločnosti. Doba nepripúšťa mať za lídrov takých, ktorí by museli niečo ľutovať zo svojho života a pôsobenia. Ale Boh prijíma do svojho kráľovstva iba takých, ktorí sa do štádia pokánia dostanú. Inej cesty k očiste niet.

 

         

Všetci máme skúsenosť zo života viery, že Ježiš prišiel na tento svet kvôli nám. Nie raz sme mali možnosť prežívať jeho blízkosť. Tajomným spôsobom kladie na nás ruky, ujíma sa nás a očisťuje nás. On sa nikdy netváril, že nás nepozná. My sme jeho a jemu patríme. (Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.) Ak máme prežiť pôstny čas plnohodnotne, musíme pristúpiť k nemu a otvoriť svoje vnútro, aby sme Božie dotyky cítili intenzívnejšie. Liturgia Cirkvi nám bude pri tom nápomocná a pôstne obdobie pripraví pre nás ideálne podmienky na to, aby sme boli blízko Ježiša.