Existujú dva dôležité postoje voči svetu, v ktorom žijeme. Prvý je čierno-biely, postavený na názore, podľa ktorého existuje iba dobro a zlo, nič medzitým. Druhý vychádza z názoru, že nič nie je iba čierne a nič výlučne biele. Medzi týmito skutočnosťami prebiehajú rôzne interakcie a vzájomné ovplyvňovania sa. Hovoria: „Dnes už svet nesmieme vidieť v čierno-bielych farbách. Nech je to akokoľvek, zlo je tu a treba ho pomenovať. Dobro môže pochádzať iba od Boha a treba ho pestovať. V akej situácii sa ocitol Pán Ježiš na púšti?
Sv. Marek napísal, že: „Bol medzi divou zverou a anjeli
mu posluhovali.“
ň(Mk 1, 12 – 15) Uvažujme:
Aký je to svet? Byť medzi divou zverou na jednej strane a zároveň mu boli
k dispozícii anjeli. Pre nás je to zvláštne, lebo sme v dosahu šeliem,
ale aj v dosahu dobroprajných rúk. Aký odkaz má toto evanjeliové posolstvo
pre nás? Aký svet nám predstavuje?
1.) Svet púšte
Na púšť
nemôžeme ísť s celým arzenálom výdobytkov techniky. Na púšti svoje potreby
minimalizujeme. Len by nám zavadzali. Na púšť sa nechodí prekonávať rekordy v hlučnosti.
Prvý dojem musí byť ťažký. Všetko to, čo máme „po ruke“ vo svojom byte a nájdeme
to aj potme, zrazu chýba. Nastáva panika
až zdesenie. Čo teraz? Po čase nastáva situácia upokojenia. Duša si začína
zvykať, ba paradoxne, začína sa dobre cítiť. Dostáva sa do polohy, ktorú dávno
nepoznala, ak vôbec. Aj videnie sa zlepšilo. V duši nám svitá a vedľa
seba uzrieme Boha a jeho otvorenú náruč. Zrazu sa nám doteraz absolutizované
veci javia ako nie veľmi podstatné, ba skoro nadobúdajú rozmer harabúrd, ktoré
sa nám pletú popod nohy. V skutočnosti doteraz zaznávané, začnú žiariť
novým svetlom. Zrazu sa zaskvie Boh ako vrchol dobra a modlitba či Božie
slovo sa dostanú na náš každodenný stôl. Ide o podnet na pôstny čas, aby
sme neustrnuli v nezáživných stereotypoch prežívania dní veľkého pôstu.
2.) Na púšti vidíme zápas o človeka.
Človek
je v dosahu Boha, ale aj diabol si robí zálusk na jeho dušu. Diabol
používa dve účinné metódy: zastrašuje a láka najmä prostredníctvom zmyslov.
A Ježiš iba miluje a ukazuje rany svojho umučenia, aby ukázal, že
jeho láska k nám je bezhraničná.
Diabol ponúka veľké a šťavnaté sústa: slávu, popularitu.
Poučí nás, ako zničiť konkurenta. Ukáže nám, ako ísť vyššie a nehľadať pritom
zábrany vo svedomí a už vôbec sa nezaoberať spytovaním svedomia.
Boh nás obdarí aj odrobinami, ktoré nazbierame pri počúvaní
Božieho slova. Uňho sú aj malé odrobiny rovnako výdatné ako veľké kusy, ktoré
imponujú na prvý pohľad.
Do Guinnessovej knihy rekordov pribudol nový záznam. Ktosi
postavil zo zápaliek vernú kópiu Eiffelovej veže. Staval ju niekoľko rokov do
výšky vyše
7 metrov. Komisia bola náročná. Niekoľkokrát boli dielo kontrolovať, či ide naozaj
o najvernejšiu kópiu tej, ktorá stojí v Paríži.
Aj náš život v malom sa môže podobať Ježišovmu. Skúsme
sa v pôstnom čase priblížiť k Ježišovi a byť pritom čo
najvernejší.
3.) Lepšie sa pozrieť
Pohľad
človeka niekedy vyhodnocujeme ako letmý. Inokedy ako prenikavý alebo skúmavý. Pre
pôst platí výzva – Lepšie sa pozri! Ide o reakciu na to, že nie vždy
správne využívame pohľad viery.
Rodič, keď učí deti dobrým návykom, niekedy vytkne: „Nevidíš,
že robíš zle?“ A inokedy opačne: „Vidíš, teraz konáš správne.“ Niekedy už
človek nevníma, že sa správa neprimerane, keď iným ubližuje a niekedy rezignuje,
hoci môže urobiť veľa dobrého.
V pôstnom čase je vhodné, aby sme otestovali svoj
duchovný zrak. Lepšie sa prizrime svojmu životu! Letmý pohľad nám stačiť
nebude. Nechajme Boha, aby nám očistil zrak, aby sme videli, či konáme v duchu
evanjelia alebo v duchu nenávisti a sebectva. Boh nám niekedy
spásonosne vytkne: „Vidíš, čo si urobil so svojím životom? Pohliadni, koľko
dobra si mohol urobiť, a nekonal si.“ Alebo: „Nech sa ti oči neunavia pri
čítaní Pánovho posolstva a pri hľadaní Božej vôle!“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára