V istej rodine majú zaužívaný zvyk.
Na Deň matiek sa všetci členovia rodiny zmobilizujú a pripravia pre mamu
program. Napr. navaria obed, pripravia a odovzdajú darček, nezabudnú na
výlet či návštevu nejakého významného podujatia...
Každý rok sa to opakuje. Minulý rok mama
vyhlásila: „Keby tento deň pokračoval aj zajtra...“ Najmladší člen rodiny reagoval:
„Mama, to nie je možné. Už zajtra sa musíš vrátiť do pravidelného rodinného
režimu.“
Čo má byť súčasťou pravidelného režimu
matky? Odpovede nachádzame v evanjeliu.
1.) Pri
istej príležitosti ktosi Ježišovi oznámil: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji
bratia a chcú sa s tebou rozprávať.“ (Mt 12, 47)
Matka má mať úmysel pravidelne komunikovať
s Bohom – rozprávať sa s ním.
Občas zažijeme mimoriadnu situáciu a chceme
sa s ňou podeliť s inými. Prídeme domov a zvoláme: „Viete, koho
som dnes stretol? Viete, s kým som sa pred chvíľou rozprával?“
Hovoríme to plní nadšenia a nefalšovanej
radosti. O to viac má byť nadšené srdce matky, lebo sa rozpráva s Bohom
a žiaľ, veľmi často, ako jediná členka rodiny.
Niektoré informácie dostaneme priamo, zo
zdroja, iné máme z počutia. Aj tie z počutia môžu byť pre nás hodnotné.
Rodina žije aj z modlitby matky, lebo tá počúva, čo jej povie Boh. Viera
rodiny môže mať aj tento silný zdroj. Je to matka, ktorá počúva a poslúcha,
čo jej povie Boh v modlitbe.
2.) Pri
istej príležitosti prišla matka Zebedejovcov k Ježišovi a povedala: „Povedz,
aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej
pravici a druhý
po ľavici.“ (Mt 20, 21)
Možno sa nám jej reakcia javí ako trúfalá
či sebecká. Ale zvlášť dnes je veľmi aktuálna. Mnohé matky vidia, že miesto ich
detí pri Bohu je neisté a zároveň úpenlivo prosia, aby raz nezostalo úplne
prázdne. V mnohých prípadoch už aj je. Niektoré matky to až tak netrápi,
iné rezignujú, ale sú aj také, ktoré ešte bojujú o vieru svojich detí.
Dokonca, v tomto zápase vidia zmysel celého svojho života.
V súčasnosti u nás absentujú
niektoré profesie. Vraj nie je o ne záujem. Ťažko sa bude žiť bez
odborníkov v tom či inom odbore. Trh bude prázdny.
Bolo by zlé, keby absentovali také
matky, ktoré prosia. Ťažko by sa žilo tam, kde sa matky nemodlia a neprosia.
Kde matky neprosia o návrat svojich detí k viere. Miesta po Ježišovej
pravici a ľavici nie sú rezervované iba pre bratov Zebedejovcov...
3.) Sv.
písmo spomína inú matku, obyvateľku mesta Naim. Ježiš išiel okolo, keď sa s ňou
stretol. Išlo o vdovu, ktorá pochovávala jediného syna. „Prišlo mu jej
ľúto,“ hovorí Sv. písmo, a tak chlapca vzkriesil k životu. (Lk 7, 11 –
15)
Matka bola plná žiaľu, nebola schopná
slov. No Ježiš vedel o jej ťaživej situácii.
Je veľa mlčky trpiacich matiek. Došli im
slová, niektorým už aj vyschli slzy. Ktovie, koľko je takých napr. na Ukrajine.
A je ich dosť aj v našej realite života, lebo smútku je v rodinách
dosť. Tu nejde iba o smútok vyplývajúci z fyzickej smrti mladého
človeka, ale ide aj o to, že v mladých môže zaniknúť ambícia
nasledovať Krista a zostať verný Cirkvi.
Ježiš stretol smútočný sprievod pri
mestskej bráne. Mŕtveho vynášali von. Žiaľ trúchliacej matky nevyjde navnivoč.
Môže obmäkčiť Ježiša tak, aby zmenil pomyselný smútočný sprievod na radostný
návrat späť do mesta života. Je dobré, keď je v trúchlení a žiali zahrnutá
nádej. Tá sa zmení v skutočnosť, keď Boh určí primeraný čas a okolnosti.
Viera Cirkvi je živená aj trúchlením trpiacich matiek.
Deň matiek je iba raz v roku. Každá
matka by si mala ráno povedať: „Dnes je môj deň. Dnes je môj deň, lebo ho
začínam prežehnaním, krátkou modlitbou za rodinu. Dnes je môj deň, lebo môžem
urobiť veľa dobrého. Dnes je môj deň, lebo aj dnes môžem byť oporou pre svojich
najbližších.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára