Matkám

 

        V istej rodine majú zaužívaný zvyk. Na Deň matiek sa všetci členovia rodiny zmobilizujú a pripravia pre mamu program. Napr. navaria obed, pripravia a odovzdajú darček, nezabudnú na výlet či návštevu nejakého významného podujatia...

        Každý rok sa to opakuje. Minulý rok mama vyhlásila: „Keby tento deň pokračoval aj zajtra...“ Najmladší člen rodiny reagoval: „Mama, to nie je možné. Už zajtra sa musíš vrátiť do pravidelného rodinného režimu.“

        Čo má byť súčasťou pravidelného režimu matky? Odpovede nachádzame v evanjeliu.

1.) Pri istej príležitosti ktosi Ježišovi oznámil: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať.“ (Mt 12, 47)

Matka má mať úmysel pravidelne komunikovať s Bohom – rozprávať sa s ním.

        Občas zažijeme mimoriadnu situáciu a chceme sa s ňou podeliť s inými. Prídeme domov a zvoláme: „Viete, koho som dnes stretol? Viete, s kým som sa pred chvíľou rozprával?“

        Hovoríme to plní nadšenia a nefalšovanej radosti. O to viac má byť nadšené srdce matky, lebo sa rozpráva s Bohom a žiaľ, veľmi často, ako jediná členka rodiny.

        Niektoré informácie dostaneme priamo, zo zdroja, iné máme z počutia. Aj tie z počutia môžu byť pre nás hodnotné. Rodina žije aj z modlitby matky, lebo tá počúva, čo jej povie Boh. Viera rodiny môže mať aj tento silný zdroj. Je to matka, ktorá počúva a poslúcha, čo jej povie Boh v modlitbe.

 

2.) Pri istej príležitosti prišla matka Zebedejovcov k Ježišovi a povedala: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý
po ľavici.“ (Mt 20, 21)

 

Možno sa nám jej reakcia javí ako trúfalá či sebecká. Ale zvlášť dnes je veľmi aktuálna. Mnohé matky vidia, že miesto ich detí pri Bohu je neisté a zároveň úpenlivo prosia, aby raz nezostalo úplne prázdne. V mnohých prípadoch už aj je. Niektoré matky to až tak netrápi, iné rezignujú, ale sú aj také, ktoré ešte bojujú o vieru svojich detí. Dokonca, v tomto zápase vidia zmysel celého svojho života.

        V súčasnosti u nás absentujú niektoré profesie. Vraj nie je o ne záujem. Ťažko sa bude žiť bez odborníkov v tom či inom odbore. Trh bude prázdny.

        Bolo by zlé, keby absentovali také matky, ktoré prosia. Ťažko by sa žilo tam, kde sa matky nemodlia a neprosia. Kde matky neprosia o návrat svojich detí k viere. Miesta po Ježišovej pravici a ľavici nie sú rezervované iba pre bratov Zebedejovcov...

 

 

 

 

3.) Sv. písmo spomína inú matku, obyvateľku mesta Naim. Ježiš išiel okolo, keď sa s ňou stretol. Išlo o vdovu, ktorá pochovávala jediného syna. „Prišlo mu jej ľúto,“ hovorí Sv. písmo, a tak chlapca vzkriesil k životu. (Lk 7, 11 – 15)

 

        Matka bola plná žiaľu, nebola schopná slov. No Ježiš vedel o jej ťaživej situácii.

        Je veľa mlčky trpiacich matiek. Došli im slová, niektorým už aj vyschli slzy. Ktovie, koľko je takých napr. na Ukrajine. A je ich dosť aj v našej realite života, lebo smútku je v rodinách dosť. Tu nejde iba o smútok vyplývajúci z fyzickej smrti mladého človeka, ale ide aj o to, že v mladých môže zaniknúť ambícia nasledovať Krista a zostať verný Cirkvi.

        Ježiš stretol smútočný sprievod pri mestskej bráne. Mŕtveho vynášali von. Žiaľ trúchliacej matky nevyjde navnivoč. Môže obmäkčiť Ježiša tak, aby zmenil pomyselný smútočný sprievod na radostný návrat späť do mesta života. Je dobré, keď je v trúchlení a žiali zahrnutá nádej. Tá sa zmení v skutočnosť, keď Boh určí primeraný čas a okolnosti. Viera Cirkvi je živená aj trúchlením trpiacich matiek.

 

        Deň matiek je iba raz v roku. Každá matka by si mala ráno povedať: „Dnes je môj deň. Dnes je môj deň, lebo ho začínam prežehnaním, krátkou modlitbou za rodinu. Dnes je môj deň, lebo môžem urobiť veľa dobrého. Dnes je môj deň, lebo aj dnes môžem byť oporou pre svojich najbližších.