Ľudia si zvyknú odovzdávať informácie – najmä také, ktoré
sa týkajú každodenného života. Ako príklad môžeme uviesť napr. otvorenie nového
obchodu. Tí, ktorí už vyskúšali jeho kvalitu medzi prvými, odkazujú ďalším: „Majú
široký výber.“ A reklama môže ešte tento slogan rozšíriť takto: „Majú
široký a pestrý výber.“ To musí motivovať mnohých, aby obchod vyskúšali
tiež.
Evanjelium prináša správu o tom, ako Pán Ježiš posiela
svojich učeníkov. (Mk 6, 7 – 13) Dáva im inštrukcie a oni odchádzajú v tandemoch
do sveta. Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vzniká otázka, či
Cirkev nemá širší a pestrejší výber matérie ako iba pokánie. A robí to neustále už 2000 rokov. A bude
tak konať stále.
1.)
Niektorí by sa opýtali: „Nemá Cirkev na programe ohlasovania niečo
radostnejšie ako je pokánie?
Veď
pokánie má nádych niečoho tvrdého, pochmúrneho a starosvetského. Na tieto
výčitky odpovedáme: „Čo môže byť v živote radostnejšie, ako keď sa
blúdiaci a hriešnik vracia späť?“ Niet väčšej radosti ako je návrat do
spoločenstva, ktoré slúži pravému Bohu a ktoré vlastní prostriedky na
dosiahnutie spásy.
Ľudia niekedy kvitujú návrat človeka, ktorý sa po rokoch
potulovania svetom vrátil domov a trvalo sa tu usadil. Povedia na jeho
adresu: „No, kde mu bude lepšie ako tu?“
Kde mu môže byť spásonosne lepšie ako v lone Cirkvi, ktorá sa ujíma
tuláka, ktorý sa túla; hľadá dobrú cestu; ujíma sa hriešnika, ktorý je už
presýtený štýlom života, ktorý vedie; podoprie chudáka, ktorý už miestami
stratil ľudskú dôstojnosť a všetci ním opovrhujú; zachytí morálneho
dobrodruha, ktorý pády už ani nepočíta...
2.)
Nemá Cirkev niečo pestrejšie ako je pokánie?
Mylne
definujú pokánie ako únavnú, jednotvárnu a monotónnu aktivitu, ktorá sa
rovná fyzickému či psychickému drilu. Pokánie sa však identifikuje s latinským
úslovím – „varietas delectat“ (pestrosť poteší).
Pri vstupe do vývarovne stál televízny štáb. Zo zariadenia
vychádzali najmä starší ľudia. Dostali otázku: „Prečo chodíte obedovať práve
tu?“ Odpoveď znela: „Tuto je pestrejšie ako inde.“
Každý, kto hľadá, nájde aj v pokání svoju cestu. Príde
na to, v ktorej oblasti života musí pridať a inde zasa ubrať. Príde
na to, v ktorej oblasti ho hriech premáha najviac a kde dokáže
odolávať diablovi s vypätím všetkým síl. Hnacím motorom pokánia musí byť
modlitba. Bez nej v pokání nevytrváme.
3.)
Nemá Cirkev niečo novšie vo svojom programe okrem starobylého pokánia?
Zdôrazňujú
zároveň, že pokánie sa veľmi nehodí do modernej doby a že kto hlása
pokánie, je proti všetkým novodobým trendom.
Tu nechajme zaznieť slová významného obrátenca, cirkevného
učiteľa, sv. Augustína, ktorý aktuálnym spôsobom odpovedá: „Neskoro som ťa
začal milovať, Krása taká dávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať.“
(Vyznania)
Občas sa nám dostanú do rúk staré knihy, ktoré sú písané
starou slovenčinou. Niektoré výrazy sa nám javia viac české ako slovenské.
Schuti sa na tom zasmejeme. No keď ich preložíme do dnešnej slovenčiny,
zistíme, aké hlboké pravdy opisujú.
Praktiky pokánia sa môžu hocikomu javiť zvláštne aj
komicky. Keď sa však s ich zmyslom viac oboznámime, prenikneme do podstaty
veci a zistíme, že je v ňom veľa Božej múdrosti a ľudskej skúsenosti.
Bola by škoda nevyužiť pokánie ako Boží dar, ktorý nám umožní znova nájsť súlad
s Bohom a s jeho zámerom spasiť všetkých ľudí. Niet totiž dokonalejšieho
spôsobu zmierenia s Bohom ako je pokánie.
Cirkev má široký výber jeho prostriedkov. Treba na to široké
a hlboké srdce, aby pestrosť Božej milosti našla v našom srdci svojho
adresáta.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára