Očakávania

 

 

Sú situácie, v ktorých sa stávame súčasťou diskusie na istú tému. Napr. sa rozprávame o tom, či niekto splnil alebo nesplnil očakávania. Ide o očakávania jednotlivcov alebo širšieho spoločenstva. Tieto témy sa týkajú oblasti športu, práce, školy či iného zamerania.

Evanjelium spomína, že Ježiš navštívil svojich rodákov (Mk 6, 1 – 6). Je očividné, že nesplnil ich očakávania. Začali spochybňovať jeho osobu a jeho poslanie. Mysleli si, že bude „vyrábať“ zázraky na počkanie a možno vyberie aj nejaký tajný tromf z rukáva... Ježiš nesplnil ich očakávania, lebo oni nesplnili jeho – nemali vieru. Evanjelium spomína, že pre tento ich nedostatok nemohol urobiť veľa zázrakov.

          Od novomanželov máme celkom logicky veľké očakávania. Boh od nich niečo očakáva, Cirkev, na pôde ktorej si vysluhujú sviatosť manželstva, rodina, ale aj sami veľa očakávajú od spoločného života. Aké môžu mať očakávania od Ježiša?

1.)      „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení.“
 (Mt 11, 28 – 30)

Manželia sa celý život namáhajú, lebo sa usilujú o získanie istôt pre svoj život. Majú snahu, aby zabezpečili rodinu (materiálne i v oblasti čností).

          V dnešnej dobe je preferovaný tento výraz: „trvalo udržateľný život“. Definícia nám objasňuje, že ide o snahu prežívať život, v ktorom sú rovnomerne zastúpené tieto aspekty: ekonomický, sociálny a environmentálny.

Zo skúseností mnohí vedia, že to nestačí. Ak nechceme prežívať plytký život, ale hlboký, žiada sa doplniť aj rozmer duchovný. Ľudia materialisticky zameraní ho síce odmietajú, ale bez neho by život v akomkoľvek spoločenstve bol bez rovnováhy. Tu, na zemi, nie je možné trvalo si udržať život. Možno však prežiť život, ktorý sa opiera o hĺbku evanjelia a ktorý nás pripraví do večnosti, kde ako dúfame, Boh pre nás pripravil skutočne trvalý život.

2.)   Ježiš, keď povoláva svojich učeníkov, hovorí: „Poďte za mnou a urobím  z vás rybárov ľudí.“ (Mk 1, 17 – 18)

Poslaním kresťanských manželov je o. i. ohlasovať a zviditeľňovať Krista. Pritom on jediný ich môže na to pripraviť. (Ja z vás urobím...)

Vždy, keď sa organizuje nejaké podujatie významnejšieho charakteru, čítajú sa aj mená zúčastnených. Používajú sa pritom výrazy: „medzi nami je ten a ten...“

Manželia sa majú usilovať o taký život, ktorý vydá svedectvo verejnosti v identickej podobe: „Medzi nami je Boh.“ Táto myšlienka vyplynie prirodzene a nenásilne zo spôsobu ich života. Jednoducho, prítomnosť Boha v tom spoločenstve je viditeľná a nepopierateľná. Viera týchto ľudí vychádza z evanjelia a k nemu smeruje.

3.)   „Túžobne som chcel s vami jesť veľkonočného baránka.“ (Lk 22, 15)

Túto vetu Ježiš adresoval svojim apoštolom pri poslednej večeri. Najvýznamnejšie a najbohatšie spoločenstvo s Ježišom, ktoré tu, na zemi prežívame, je eucharistické.

          Predstavme si situáciu zo života. Niektoré udalosti sa v našom živote udejú súbežne. Stáva sa, že v jednom momente by sme mali byť na viacerých miestach (napríklad zúčastniť sa nejakých osláv alebo iných významných okolností). Riešime pritom dilemu, koho uprednostniť. Po zvážení nakoniec povieme: „Tam musíme ísť najskôr.“

          Ísť stolovať s eucharistických Kristom má mať prioritu. Tam musíme ísť najskôr. Hoci lepší výraz je: „Tam chceme ísť najskôr.“ Dôvod spočíva v tom, že predmet stolovania, t. j. eucharistický chlieb, je neoceniteľným pokrmom a výživou na ceste spásy. Keď sa z tohto trendu zľavuje, pocíti to na duchovnej vlažnosti celé spoločenstvo.

          Boh splní tieto, ale aj iné očakávania. Všetko vyplynie z toho, že s ním pestujeme spoločenstvo od okamihu krstu cez prijatie ostatných sviatostí (sviatosti manželstva). Toto spoločenstvo nie je zbytočné a prázdne. Práve naopak. Z neho žijeme, z neho čerpáme a z neho aj rozdávame do nášho prostredia.