sobota 23. novembra 2024

Chceme kráľa?

 


 

        V niektorých krajinách existuje zriadenie, ktoré nazývame monarchia. Slovo pochádza z gréčtiny a znamená vládu jedného. Vo Veľkej Británii vykonávajú niektoré agentúry prieskum s otázkou: „Prajete si, aby bola u nás monarchia? Chcete, aby sme mali aj naďalej kráľa?“ Hoci ten do veľkej politiky nezasahuje, ale odčerpáva z rozpočtu obrovské prostriedky. Podľa výsledkov je stále ešte viac tých, ktorí hovoria: „Áno, a to minimálne z historického hľadiska.“ Ľudstvo už kráľov pochovalo, ale v dejinách zostali. Tí, ktorí zostali, plnia už iba reprezentatívne úlohy.

        A čo my? Lebo ten, v ktorého veríme, je Kráľom neba i zeme. V čase Ježišovho súdneho procesu ho jeho súčasníci ako kráľa odmietli. Pilát sa pýtal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!“ Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ (Jn 19, 15) O našu priazeň sa uchádza Ježiš z Nazareta a hovorí Pilátovi: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa preto narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ (Jn 18, 37)

        Z pravdy určite nebol azda najznámejší biblický kráľ Herodes. Na pozadí zlyhaní Herodesa vyniká ušľachtilosť pravého Kráľa Ježiša. Ako sa to prejavilo?

1.) Kráľ Herodes dbal o to, aby bol obklopený poradcami.

        Keď si nevedel rady, zvolal ich, aby použili svoju múdrosť. Stalo sa tak vtedy, keď mu Mudrci od Východu oznámili, že sa narodil nový kráľ. Zákonníci a veľkňazi tvorili Herodesov poradný zbor. (Mt 2, 1 – 4) Aký je to paradox! Okolo seba má veľa múdrych ľudí, ale samotnú Múdrosť odmieta! Sv. Pavol píše: „...Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista...“ (1Kor1, 22 – 23)

        Kedysi sa s úspechom vysielala zábavná televízna relácia „Aj múdry schybí“. Koľko je aj dnes múdrych študovaných a inteligentných ľudí. No niektorí schybili, lebo sa neprepracovali k poznaniu Ježiša Krista ako Božieho Syna. On je na vrchole múdrosti, lebo on  - Múdrosť sama, nám získal večný život.

2.) Kráľ Herodes mal na svojom dvore obsadené všetky dôležité posty.

        Mal zabezpečený takmer dokonalý servis, a to po každej stránke. Ježiš si vystačil s „provizóriom“, t. j. s dvanástimi. A ani o nich by nemal záujem. Ohrnul by nad nimi nosom, lebo to boli iba rybári a chudobní ľudia....Herodes ani s celou svojou suitou nebol schopný preniknúť do Božieho tajomstva. Ježiš s dvanástimi „zaodel“ celý svet evanjeliom.

        Keď zomrel istý známy módny návrhár, médiá hovorili, že „celé roky odieval smotánku celého sveta“. Ježiš zomrel na kríži, ale do konca sveta bude bezkonkurenčne „odievať“ všetkých ľudí dobrej vôle odevom milosti spásy. Stále sa nájdu takí, ktorí budú „dobrú značku spásy“ ohlasovať svetu. Všetky posty medzi hlásateľmi obsadené nemá. V platnosti ostáva jeho výzva o žatve, ktorá je veľká... (Mt 9, 37 – 38).

3.) Kráľ Herodes dal vraždiť malé deti – neviniatka. (Mt 2, 16)

        Ježiš, náš Kráľ, koná a hovorí inak: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ (Lk 18, 16)

        Dnes sú pre nás dôležité tieto výzvy: „Nebráňte deťom, aby išli v ústrety Kristovi!“ Napr. na birmovancoch môžeme vidieť, ako ich svet odrádza od hlbšieho poznania Ježiša Krista s tým, že má pre nich lepšie vyhliadky do života, ako je viera... Alebo vlastná rodina ich málo podporuje a neprajne koná v tom zmysle, že vytvára chladnú atmosféru nezáujmu vo veci prijatia sviatosti dospelosti.

        Obráňte deti, aby im svet neznechutil cestu nasledovania Krista! Najviac povzbudenia dostanú od blízkych, lebo tí majú ukázať na svojom živote, že viera človeka napĺňa a formuje do podoby radostného prijatia Kristovho posolstva. Práve nasledovanie Krista je prvým bodom poslania Cirkvi a všetkých jej členov. Kresťan, hoc aj sporadický účastník bohoslužieb, je bez ambície nasledovať Ježiša, iba imitáciou toho poslania, ktoré dostal od Boha. Lebo je relatívne dosť tých, ktorí sviatosti prijímajú, ale je otázne, či Ježiš je pre nich ideálom hodným nasledovania.

 

        Dejiny odsunuli súčasných kráľov do úlohy štatistov. Majú stále postavenie, určitý vplyv a nadštandardný život, no moc je v rukách niekoho iného. Ježiš ako Večný Kráľ si nepotrpel na postavenie, honor a už vôbec nie na život v prepychu. Skôr naopak. Ale jeho Božská moc je unikátna a absolútna. Iba on nás môže zbaviť hriechu a posväcovať na ceste k večnosti, ale aj otvoriť brány svojho kráľovstva. Iba on nás, slabých ľudí, môže disponovať na to, aby sme boli poslami jeho pravdy.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára