Svadba v Káne

 

        Mnohí ľudia sa tešia na obdobie roka, ktoré nazývame plesovou sezónou. Niektorí absolvujú ak niekoľko plesov ročne. Majú radi zábavu a spoločnosť, ktorá sa dokáže zjednotiť na jednej vlnovej dĺžke. Hlúčik ľudí postával v centre mesta. Veselo sa debatovalo o blížiacom sa plese. Jedni pozývajú druhých. Pozvaní sa pýtali, kto všetko tam bude. Odpoveď znela: „Všetci, ktorí u nás niečo znamenajú a vy sa pred nimi zviditeľníte.“

        V Káne Galilejskej bola svadba (Jn 2, 1 – 11). Prítomní na nej boli tí, ktorí niečo znamenali: Pán Ježiš, jeho matka Mária, apoštoli, atď. Organizátori hostiny možno pozývali potenciálnych účastníkov takto: „Príďte, budú tam všetci, ktorí dnes niečo znamenajú.“

        V histórii evanjelia boli, bohuvďaka, mnohí, ktorí chceli v Kristovi zviditeľniť svoje kresťanské zmýšľanie. O čo išlo?

 

1.)Chceli byť s Kristom, lebo on sa stal centrom ich života. („Urobte všetko, čo vám povie.“)

 

Pojem centrum poznáme. Môže ísť o názov inštitúcie (CVČ), o lokalitu v strede mesta, o miesto v nemocnici, ktoré poznáme pod názvom centrálny príjem. Vo futbale existuje prihrávka, ktorú nazývame center. V centre sa neustále čosi deje.

        Kristus je preto centrom nášho života, lebo sa u nás a v nás stále niečo deje. A to, čo sa deje, veci náročné, nepochopiteľné, ale aj príjemné, toto všetko odovzdávame Kristovi.

        Istý človek vysvetľoval inému, kam má ísť a ako sa tam má dostať. Povedal: „Nesmieš sa vzdialiť od centra mesta!“ Ak chceš žiť zodpovedným životom, nesmieš sa vzdialiť od Krista, ktorý má byť jediným centrom života. Lebo on chce ovplyvňovať naše zmýšľanie a konanie. Bez tohto centrálneho bodu by sme strácali pôdu pod nohami.

2.)Chcieť byť s Kristom znamená zviditeľniť svoju túžbu
po spáse. („Zachoval si dobré víno až doteraz.“)

 

Spása bez Krista nie je možná. Dobro spásy neokúsi nikto
bez jeho milosti.

        V čase Vianoc vysielajú televízie českú rozprávku – Byl jednou jeden král. Kráľ dal zničiť všetku soľ v krajine a nariadil, aby sa varilo bez soli. Hostia, ktorí boli pozvaní, automaticky siahali prstami do soľničiek, ktoré však boli prázdne. Objemný kuchár ironicky oznamoval: „Bez soli to nejde!“

        Kristus je pre nás a našu spásu tou potrebnou soľou. Bez neho nie je možná spása, bez neho to nejde. Ľudia naťahujú ruky po spáse, ale bez Kristovej soli milosti siahajú naprázdno. Kto chce byť spasený, má sa držať bližšie pri Kristovi a vytvárať si dôstojný odstup od tohto sveta. S Kristom je cesta k spáse viditeľnejšia a priamočiarejšia. Bez Krista je zahalená a poznačená tápaním, k čomu prispieva aj naša nemohúcnosť. Nezabúdajme na slová apoštola: „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.“ (Ef 2, 9)

 

3.)Chcieť byť s Kristom znamená aj to, že neopustím Cirkev,
aj keď má svoje deficity. („Nemajú vína!“)

 

Viac si všímame nedostatky, chýbajúce prvky, ako jej spásonosné pôsobenie. Nedá sa docieliť, aby sme sa tvárili tak, že nedostatky neexistujú. Z ľudského, veľmi kritického pohľadu, bude vždy niečo chýbať našej Cirkvi. Treba však zdôrazňovať to, že jej poslanie z Božieho rozhodnutia zostane spásonosné. Na tejto myšlienke sa nikdy nič nezmení. Uprostred jej nedokonalosti vystupuje Kristus, ktorý jej dáva punc poskytovateľky milostí pre večný život.

        Prežívame jubilejný rok. To je dôvod na to, aby sme sa ľudsky a duchovne vzpriamili. Máme na sebe viac popracovať, aby to, čo je spásonosné v Cirkvi, bolo viditeľné v našich životoch.

        Na každej olympiáde sa rozdávajú medaily. Dostali ich aj olympionici z Paríža. Už asi 100 medailistov svoje medaily vrátilo. Boli vyrobené z nekvalitných materiálov. Sú totiž značne poškodené. Nič to nemení na kvalite a umiestnení športovca.

        Mnohí predstavujeme v Cirkvi takúto ošúchanú medailu. Štýlom života a hriechom sme do určitej miery znehodnotení. Ale nič to nemení na kvalite Božej milosti, ktorá nás vedie k spáse. Stále sme medzi tými, ktorí získali medailu evanjelia, a tá je dokonalá a nezničiteľná. Nedokonalostí sa chceme vyvarovať čo najhlbšie a krásne veci Ježišovho posolstva pestovať a šíriť – tiež čo najhlbšie. Ak by sa stalo, že nám niečo bude chýbať (ako v Káne), Ježiš to rád doplní.