Kdesi na Slovensku sa stala vážna dopravná nehoda. Na
mieste zasahovali všetky záchranné zložky: hasiči, zdravotníci a policajti.
Trvalo iba niekoľko minút, aby postihnutých odviezli do nemocnice. Niektorí z nich
absolvovali operáciu. Keď sa jeden z nich prebral, oznámili mu: „Zachránili
sme vám život. Boli ste účastníkom nehody.“ Pacient okamžite zareagoval protiotázkou:
„A čo je s ostatnými?“ Táto otázka sa netýka iba situácie okolo dopravnej
nehody, ale má hlbší význam. Vyjadruje starosť a obavy človeka o iných
ľudí, najmä o takých, ktorých osudy mu ležia na srdci.
Pán Ježiš vyrozprával podobenstvo o boháčovi. (Lk 12, 13
– 21) V živote sa boháčovi všetko vydarilo, ale v jeho slovníku a v jeho
zmýšľaní chýbala práve táto veta: „A čo bude s ostatnými?“ Čoho sa to
týka?
1.)
Boháčovi prinieslo pole bohatú úrodu.
Nad
touto vetou sa treba zamyslieť. Bol to boháč, ktorému prialo šťastie. Bol bohatý
a ešte mu bola dopriata dobrá úroda. Keďže bol boháč, tých bohatých úrod
zažil veľakrát. Mnohí ľudia by povedali: „Takíto majú večne šťastie...“
Žiadala by sa mu otázka: „Ale čo bude s ostatnými? Mne
sa darí, všetko mi vychádza, kontá mi rastú.“ No takýto človek potrebuje mať vo
svedomí mať istý morálny imperatív. Ten môžeme zhrnúť do otázky: „A čo bude s ostatnými?“
Napríklad s tými, ktorí toľko šťastia v živote nemajú, voči ktorým
príroda nebola veľmi štedrá. Ich polia nepriniesli takúto bohatú úrodu. Morálny
imperatív boháča predpokladá, že sa podelí s ostatnými, ktorí strádajú. Bohatý
človek, ktorý má charakter, sa zaujíma aj o tých, ktorí trpia núdzou a sú
na hranici prežitia. Otázka typu: Čo bude s ostatnými? ho môže priviesť na
cestu spásy. Ak sa podelí so svojou hojnosťou, môže nastúpiť na cestu Božieho
kráľovstva.
2.)
Boháč bol z veľkej nádielky bohatej úrody prekvapený.
Jeho
sýpky kapacitne nestačili. Prišiel na skvelý nápad – doterajšie sýpky zbúra a postaví
si nové, väčšie.
Sýpka je akoby úložným priestorom. Tomuto termínu rozumieme
dobre. Úložný priestor potrebujeme v aute, ale aj v domácnosti. Ide o miesto,
kde si ukladáme sezónne veci. Úložný priestor sa týka aj počítačového sveta.
Tí, ktorí pracujú často na počítači, riešia aj úložný priestor. Všetci citlivo
dbáme o to, aby úložné priestory doma, v aute alebo v počítači boli
čo najlepšie využité.
Existuje však úložný priestor, ktorý má duchovnú podstatu.
Tam si zhromažďujeme vykonané dobro v prospech večného života. Jasné
svedectvo o tom podáva sám Ježiš, ktorý hovorí, že: „...aj keď má človek
hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má. Večnosť života nezávisí
od plných úložných priestorov v domácnosti alebo v počítači, ale od
toho, či je naša duša naplnená duchovným bohatstvom. Samotné materiálne
bohatstvo nie je bránou do Božieho kráľovstva. Rozhodujúci je tzv. úložný
priestor, do ktorého ukladáme nezištné obety a dobré skutky.
3.)
Pán Ježiš hovorí, že boháč potom, čo rozšíril kapacitu svojich sýpok,
mohol odpočívať a užívať si.
Aj tu
platí dôležitá myšlienka, podľa ktorej treba myslieť na ľudí, ktorí také dary
nedostali. Aj keď sa, že materiálna stránka človeka uspokojí, jeho duša musí
byť stále hladná po duchovných daroch. Po stránke duchovnej sa nikdy nebudeme
nachádzať v hojnosti, lebo dobro máme konať neustále. Materiálne skutočnosti
môžu mať svoje limity, ale duch obety a modlitby musí byť stále otvorený požiadavkám
večnej blaženosti. Definitívny stav spokojnosti so svojím životom tu, na zemi,
neexistuje. Bieda človeka, ktorá je všade okolo, nás neustále motivuje zahŕňať
núdznych rôznymi formami pomoci. Táto prax sa týka nielen tých, ktorí štedro
rozdávajú dobro zo svojho konta, ale aj tých, ktorí bez ohľadu na materiálny
stav života berú do ruky ruženec a vyprosujú duchovné dobrodenia.
Kombinácia materiálnych darov a milostí, ktoré vyprosíme v modlitbe a pri sv. omši môžu vytvoriť základ
nového života. Táto myšlienka je určite v súlade s Božou vôľou a s Ježišovým
evanjeliom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára