So slovom
„kríž“ sa stretávame v rôznych situáciách. Spomeniem aspoň niektoré.
Napríklad v súvislosti so zastávkou autobusu. Niekto povie, že vystúpil
„pri kríži“. Zastávka autobusu neďaleko kríža je pojmom pre domácich
obyvateľov. Môže sa stať, že v blízkosti kríža je parkovisko. Ľudia tak
povedia, že zaparkovali auto „pri kríži“. Každý vie, kde sa nachádza.
Existujú
kríže, ktoré sú osadené na vrcholnom bode stúpania. Aj tento kríž je pre
cestujúceho či turistu dôležitým orientačným bodom. O čom svedčia tieto
príklady? Týkajú sa pocestných, pútnikov a cestujúcich. Všimnime si tiež
aj skutočnosť, že vo všetkých týchto prípadoch sa kríž nachádza vedľa cesty. Čo
však znamená, keď sa nám „kríž (nehmotný)“ postaví priamo do cesty?
Sv. Pavol sa
touto skutočnosťou nenechal zaskočiť. Píše o Ježišovi: „On namiesto
radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po
pravici Božieho trónu.“ (Hebr 12, 2) Zamyslime sa nad pojmom „kríž“ tak, ako ho
poznáme v bežnom živote.
1.)
Kríže, ktoré evidujeme v teréne, v prírode, pri ceste, nie sú
osadené náhodne. Sú vhodne situované
tak, aby okoloidúcich oslovili.
Tak, ako je kríž v teréne
výrazným posolstvom, to isté platí aj s krížmi v našom živote. Boh
nám ich „osádza“ počas životnej púte. On sám vie, kde, kedy a ako. My
tento Boží postup nepoznáme. Nepoznáme jeho zákonitosti, ale vieme, že majú pre
ľudí veľký význam. My všetci cítime jeho tlak na svojich pleciach. Nemôžeme
povedať, že neexistuje, že sme si ho ani nevšimli.
Medicína dnes,
vďakabohu, pozná prostriedky na tíšenie bolesti. Ľudia, ktorí mávajú fyzické
bolesti, takúto možnosť vítajú. Ale niet takého odborníka, ktorý by utíšil
bolesti spojené s tlakom životného kríža. Jediným riešením je prijať
Ježiša, aby nám pomáhal, keď kríž nesieme na pleciach. On vie utíšiť, liečiť
i povzbudiť, aby sme neklesali na duchu a niesli kríž ďalej. Nemáme
také schopnosti, aby sme videli kríže na pleciach blížnych. Keby sme mali takú
možnosť, videli by sme, že plecia všetkých sú obťažené nejakým krížom.
A možno by sme videli niekde v blízkosti samotného Ježiša, ktorý sa
od našich krížov neodvracia, ale podáva ruku na znak pomoci tak, ako pomohol
topiacemu sa Petrovi.
2.)
Kríž je nemý svedok
Ten pri ceste, ale i ten
v kostole. Koľko ľudí či celých generácií sa v ich tôni
vystriedalo... Kríže by vedeli rozprávať dlho a pútavo. Kríže už zažili
všeličo. Videli veľké diela obetavosti a lásky. Svedčia o úsilí
človeka o dobro. Vyznávajú, že videli plač kajúcnikov, ale rôzne životné
zápasy, ktoré svedčia o pádoch a vstávaniach nás, slabých ľudí. Majú
pred sebou celú drámu človeka, ktorá je poznačená hriechom, ale
i veľavravným prejavom Božej lásky. Kríž ako taký je vždy prvý. Je vpredu
počas liturgického sprievodu, vedie aj pútnikov v smere pútnického miesta.
Mal by privítať hosťa v dome na čelnom mieste, aby hosť vnímal, do akého
prostredia vstúpil, aké hodnoty sa v tomto dome vyznávajú. Kríž formuje do
Kristovej podoby a v miere jeho lásky. Je to zvláštne, ale kríž je aj
pečaťou Božej lásky, ktorá použije všetky milostivé prostriedky na to, aby
človeka priviedla na cestu spásy. Kríž nie je niečo neosobné, akoby cudzie
teleso, ale je to sám Kristus, ktorý sa nás dotýka, priam nás objíma, aby sme
po určitom utrpení uzreli dokonalú podobu jeho lásky.
3.)
Kríž je nevtieravý, ale nedá sa prehliadnuť.
Ľudia prejdú okolo kríža často bez
povšimnutia, ba niekedy oň „zavadia“ prázdnym a bezduchým pohľadom
nevnímajúc jeho odkaz a hĺbku. Ale sú i takí ľudia, ktorí zvyknú pri
ňom zotrvať v krátkom zamyslení nad jeho tajomstvom. Žiaľ, niekedy
prichádzame na sv. omšu a iba prázdnym pohľadom kopírujeme siluetu kríža a
svetlo bohostánku. Prázdne vnútro a vyprahnutý pohľad máme napĺňať takou
modlitbou k Ukrižovanému, aby sme odchádzali plní odhodlania plniť Božiu
vôľu a napĺňať vnútro skutkami obetavosti. Takto ani my nebudeme vtieraví
vo svojom kresťanstve a ani naše skutky viery sa nebudú dať prehliadnuť. Kríž
je zdroj nových síl. Bez neho by sme zostali prázdni a nemohúci
a nepripravení na podnety života. Modlitbou vytvárajme most
k ukrižovanému Pánovi, aby nás vo vhodnom čase privítal: „Dnes budeš so
mnou v mojom kráľovstve.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára