Rozsievač

 

          Možno poznáte kaštieľ v Strážkach. Ide o vrcholné dielo renesančného umenia na Slovensku. Kaštieľ obklopuje nádherný anglický park a v interiéri ponúkajú stálu expozíciu uhorského maliara Ladislava Medňanského (1852 – 1919). Sú tam vystavené najmä jeho diela, ale aj diela niektorých jeho žiakov.

Pri prehliadke sa dozvieme, že niektoré postavy osobností majú fiktívnu tvár. Nesúhlasia s realitou, lebo hlava a tvár sú dielom fantázie umelca. Dôraz sa kladie na šaty, ktoré sú ušité z drahých materiálov a tiež na šperky a vyznamenania. Cieľom je poukázať na okázalosť, prepych a honor.

          Potom sú tam diela Maestra Medňanského , ktoré sa vyznačujú tým, že majú detailne vypracovanú tvár a telo akoby nebolo dokončené a nechané len-tak do stratena. Autorovi išlo o to, aby vyjadril charakter človeka v tvári, pričom zovňajšok predstavuje vedľajšiu skutočnosť.

           Evanjelium nám ponúka postavy rozsievača (Mt 13, 1 – 23). Nebudeme sa zaoberať detailami jeho postavy, ba dokonca ani jeho tváre. V tomto prípade ide o nepodstatné veci. Dôležitá je jeho práca, jeho postoje, ktoré z neho robia prototyp rozsievača Božích milostí. Ktoré črty si je potrebné všimnúť?

1.)  Rozsievač je človek, ktorý koná v pravý čas.

Zároveň však dovolí, aby sa jeho dielo akoby stratilo v čase. Prečo? Preto, lebo musí vedieť, kedy je pravý čas na sejbu, kedy je pôda pripravená tak, že si priam pýta zrno a je pripravená ujať sa ho. Na druhej strane musí rozsievač zrno odovzdať a strpieť skutočnosť, že už je mimo jeho dosah. Keď sa ho niekto spýta, kedy uvidíme, že sa derie z pôdy von, odpovie: „V pravý čas, všetko má svoj čas!“

          Je bežné, že do dobrých a užitočných vecí vkladáme veľa energie. Naša aktivita sa stáva podobnou aktivite rozsievača, ktorý vykoná svoje dielo, a potom musí čakať a modliť sa, aby sa dielo vydarilo. Koľko je takých našich aktivít, ktoré sú ešte stále „v pôde“?! Dokonca aj po rokoch, či desaťročiach nevyrastú z pôdy. Pýtame sa, či ešte žijú alebo ich pôda života už zmárnila a neprinesú už nikdy želanú úrodu... Dobré veci, ktoré sú vykonané s dobrým úmyslom a vychádzajú z dobrého, t. j. evanjeliom formovaného srdca, nemôžu vyjsť navnivoč. My nie sme pánmi svojho času, lebo je tu Pán času, ktorý rozhoduje o vhodnom čase na zbieranie úrody.

2.)  Rozsievač je človek, ktorý je spätý s pôdou.

Ona je zdrojom jeho živobytia, je zmyslom jeho života. Človek býva spätý s určitým miestom, ktoré má preňho veľký význam, ale aj s konkrétnym človekom, ktorý si zaslúži pozornosť a úctu. Jeho spätosť sa prejavuje tým, že sa niekde vracia, a to aj za cenu určitých obetí.

          Stávame sa rozsievačmi dobrého príkladu a svedectva, pokiaľ sa vraciame do spovednej miestnosti a pokiaľ sa pravidelne dokážeme postaviť pred tvár eucharistického Krista a sláviť v spoločenstve najsvätejšiu obetu. Tým dávame najavo svoju spätosť s posvätnou pôdou Božej milosti, o ktorej veríme, že nás bude živiť až po bránu nebeského kráľovstva.

 

3.)  Rozsievač z evanjelia je autonómny pracovník.

Vie však, že existuje Pán žatvy. Aj vinohradník z evanjelia je samostatný, no vie, kto je Pán vinice. Samostatný je aj evanjeliový pastier oviec, no zároveň vie, že bez Dobrého Pastiera by nebol ničím.

          Mnohí chápu vieru v Boha nesprávne, a to tak, že sú Pánmi nad všetkým a Boh je iba výkonný pracovník, ktorý musí konať podľa našich pokynov. Realita je však opačná. Spočíva v tom, že všetci budeme skladať účty. Pocítil to aj rozsievač, lebo všetky zrná nepadli do dobrej pôdy.... Boh tak dáva najavo, že všetko závisí od jeho požehnania a každý, kto chce byť rozsievačom dobra, má ho prosiť o priazeň slovami žalmu: „Pane, požehnaj námahu našich rúk.“ (Ž 90)