Túto frázu používame vtedy, keď sa nám
vydarí nejaké dielo. Vtedy dokážeme zabudnúť na všetky peripetie, ktoré toto
dielo sprevádzali. Každé dobré dielo prechádza rôznymi skúškami správnosti a overuje
vnútornú silu tých, ktorí ho realizujú. Ak je naozaj koniec dobrý, tak potom
relatívne ľahko zahodíme za chrbát aj momenty, ktoré boli dramatické a ktoré
ako keby chceli naše snaženie unaviť, prípadne ho úplne zastaviť.
V Evanjeliu u sv. Matúša čítame,
že Pán vinice prenajme vinicu takým vinohradníkom, ktorí mu budú načas
odovzdávať úrodu.
(Mt 21, 33 – 43) Niekto by konštatoval, že aj tu možno uplatniť vyššie uvedenú
frázu: „Koniec dobrý, všetko dobré.“ Cítime tu ale morálnu povinnosť obhliadnuť
sa späť. Dobré dielo úspešnej vinice sa nerodilo ľahko a určite je
prospešné, aby sme si pripomenuli niektoré zlomové momenty, ktoré mali bezprostredný
vplyv na tvorbu úrodnosti vinice. Pristavme sa pri niektorých.
1.)
Evanjelista píše, že Pán vinicu najprv vysadil,
obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu.
Tu
ide o tzv. technický popis zariadenia, o ktoré sa Pán vinice
postaral. Predpokladáme, že tieto technické parametre nám pripomínajú istú
dokonalosť a mali by byť zárukou bezproblémového chodu vinice. S týmto
opisom však ostro kontrastuje morálna úroveň najatých robotníkov. Čítame o nich,
že sa neštítili nijakého násilia, len aby ovocie vinice ukoristili pre seba.
Držali sa morálne nesprávnej zásady – účel svätí prostriedky.
Na jednej strane technická dokonalosť a na druhej strane hlboká ľudská
bieda. Napriek tomu dobré dielo pokračuje ďalej.
Možno nám to pripomenie niečo zo
súčasnosti. Na jednej strane mimoriadne vyspelá technika, na ktorú narážame
každý deň a všade, ale na druhej strane ľudská bieda vo vzťahoch.
Stretávame sa s ňou nielen na najvyšších postoch v spoločnosti, ale
ona prechádza naprieč životom celej spoločnosti. Koľko je takých, ktorí povedia:
„Kiež by som našiel lepšie prostredie! Kiež by som mal lepších kolegov,
spolupracovníkov, spolužiakov, nadriadených či podriadených!“ Žijeme v spoločnosti,
ktorá zožína ovocie obrovského rozletu vedy a techniky, ale na druhej
strane sme svedkami toho, že duša človeka sa dokáže prepadnúť až na dno
morálnej úrovne života. Tento rozpor sa snažíme odstraňovať my, veriaci ľudia.
Niekedy platí, že aj pri určitej absencii technických možností oceníme teplo
ľudských vzťahov, súdržnosť, obetavosť a úctu.
2.)
Podobenstvo, ktoré rozpovedá Ježiš, nám
pripomína,
že Pán vinice sa nedá odradiť nezdarom, ani doslova likvidačnými riešeniami
pracovníkov vo vinici.
Na
druhej strane zisťujeme, že aj reprezentanti zla tvrdošijne zotrvávajú na
svojich pozíciách nemorálnosti a hriechu. V tomto zápase napokon víťazí
Pán vinice. Dobro sa niekedy ocitá v určitom oslabení, ale je vytrvalé,
nedá sa odradiť neúspechmi, odmietaním, ale nestráca zo zreteľa svoj cieľ. Paradoxne,
niekedy sa nám zdá, že ambície dobra prudko klesnú pri kontakte s tými,
ktorí sa snažia dobré dielo obmedziť alebo zastaviť jeho pôsobenie.
Scéna z evanjelia nás povzbudzuje k tomu,
aby sme zotrvali na pozíciách evanjelia. Konečné víťazstvo patrí jemu. Cirkev
ponúka dostatok duchovných možností a prostriedkov, ktoré sú nám veľkou
pomocou – Božie slovo, eucharistia, modlitba... Zlo čerpá motiváciu z nenávisti
a závisti, ale dobro evanjelia čerpá motiváciu z Ježišovej lásky,
ktorá je nenahraditeľným zdrojom dobra. Vo chvíľach úpadku, biedy, sklamania,
sa máme možnosť vždy vrátiť k spomenutému zdroju. Dobro evanjelia musí
najprv zvíťaziť v našom vnútri. Ak sa to deje denne, málokedy sa stane,
žeby sme sa zriekli zápasu proti zlobe, ktorá nás obklopuje.
3.)
Pán vinice túži po úrode, ale zamestnanci
po koristi.
Je
v tom veľký rozdiel. Pán vinice preferuje zber úrody, ktorý je spojený s ocenením
práce robotníkov, ale prináša aj nemalý osoh samotnému majiteľovi. Z úrody
majú osoh a potešenie všetci. Na druhej strane je tu zlovôľa
vinohradníkov, ktorí túžia po koristi. Koristníci sú ľudia, ktorí si nasilu
privlastňujú dielo tých, ktorí poctivo pracovali. Sledujú iba svoj osoh a snažia
sa ho dosiahnuť za akúkoľvek cenu, aj za cenu straty vlastnej dôstojnosti.
Poctivá a usilovná práca i snaženie skôr či neskôr dovedie človeka k ovociu
a k žatve. Koristníci však zostávajú v atmosfére nenávisti,
závisti a nenásytnosti. Tí, ktorí sa usilujú o úrodu, sa snažia podeliť
sa s tými, ktorí toľko šťastia nemajú. Koristníci neuznávajú nijaký
útlocit a aj voči biede iných zostávajú chladní a neúprosní. Staňme
sa ľuďmi úrody a žatvy! Lebo len takí ľudia dokážu byť vďační za dary,
ktoré dostali a v pokore srdca svoju vďačnosť prinášajú na
eucharistický oltár ako dar. Pre ľudí, ktorí sú zameraní na úrodu a žatvu,
platí to, že sa stávajú lepšími. Koristníci naopak. Zostávajú na pozícii zla a ich
zloba dosahuje enormné rozmery. Dobro evanjelia sa má niesť životom a svetom
skrze naše denné obety, ktoré prinášame ako dobrí vinohradníci, lebo vieme, že
raz budeme skladať účty.
Iste, nie vždy všetko sa vydarí, ale pôsobením
Božej milosti všetko môže dospieť do dobrého konca. Ak bude koniec nášho života
dobrý, t. j. bude znamenať pevné zjednotenie s Kristom a Cirkvou,
potom ten záverečný cieľ – Božie kráľovstvo – bude pre nás reálny a otvorený
pre nás i pre ľudí rovnakého zmýšľania.
