Koniec dobrý, všetko dobré

 

       Túto frázu používame vtedy, keď sa nám vydarí nejaké dielo. Vtedy dokážeme zabudnúť na všetky peripetie, ktoré toto dielo sprevádzali. Každé dobré dielo prechádza rôznymi skúškami správnosti a overuje vnútornú silu tých, ktorí ho realizujú. Ak je naozaj koniec dobrý, tak potom relatívne ľahko zahodíme za chrbát aj momenty, ktoré boli dramatické a ktoré ako keby chceli naše snaženie unaviť, prípadne ho úplne zastaviť.

       V Evanjeliu u sv. Matúša čítame, že Pán vinice prenajme vinicu takým vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.
(Mt 21, 33 – 43) Niekto by konštatoval, že aj tu možno uplatniť vyššie uvedenú frázu: „Koniec dobrý, všetko dobré.“ Cítime tu ale morálnu povinnosť obhliadnuť sa späť. Dobré dielo úspešnej vinice sa nerodilo ľahko a určite je prospešné, aby sme si pripomenuli niektoré zlomové momenty, ktoré mali bezprostredný vplyv na tvorbu úrodnosti vinice. Pristavme sa pri niektorých.

1.)         Evanjelista píše, že Pán vinicu najprv vysadil, obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu.

Tu ide o tzv. technický popis zariadenia, o ktoré sa Pán vinice postaral. Predpokladáme, že tieto technické parametre nám pripomínajú istú dokonalosť a mali by byť zárukou bezproblémového chodu vinice. S týmto opisom však ostro kontrastuje morálna úroveň najatých robotníkov. Čítame o nich, že sa neštítili nijakého násilia, len aby ovocie vinice ukoristili pre seba. Držali sa morálne nesprávnej zásady – účel svätí prostriedky.
Na jednej strane technická dokonalosť a na druhej strane hlboká ľudská bieda. Napriek tomu dobré dielo pokračuje ďalej.

       Možno nám to pripomenie niečo zo súčasnosti. Na jednej strane mimoriadne vyspelá technika, na ktorú narážame každý deň a všade, ale na druhej strane ľudská bieda vo vzťahoch. Stretávame sa s ňou nielen na najvyšších postoch v spoločnosti, ale ona prechádza naprieč životom celej spoločnosti. Koľko je takých, ktorí povedia: „Kiež by som našiel lepšie prostredie! Kiež by som mal lepších kolegov, spolupracovníkov, spolužiakov, nadriadených či podriadených!“ Žijeme v spoločnosti, ktorá zožína ovocie obrovského rozletu vedy a techniky, ale na druhej strane sme svedkami toho, že duša človeka sa dokáže prepadnúť až na dno morálnej úrovne života. Tento rozpor sa snažíme odstraňovať my, veriaci ľudia. Niekedy platí, že aj pri určitej absencii technických možností oceníme teplo ľudských vzťahov, súdržnosť, obetavosť a úctu.

2.)         Podobenstvo, ktoré rozpovedá Ježiš, nám pripomína,
že Pán vinice sa nedá odradiť nezdarom, ani doslova likvidačnými riešeniami pracovníkov vo vinici.

Na druhej strane zisťujeme, že aj reprezentanti zla tvrdošijne zotrvávajú na svojich pozíciách nemorálnosti a hriechu. V tomto zápase napokon víťazí Pán vinice. Dobro sa niekedy ocitá v určitom oslabení, ale je vytrvalé, nedá sa odradiť neúspechmi, odmietaním, ale nestráca zo zreteľa svoj cieľ. Paradoxne, niekedy sa nám zdá, že ambície dobra prudko klesnú pri kontakte s tými, ktorí sa snažia dobré dielo obmedziť alebo zastaviť jeho pôsobenie.

       Scéna z evanjelia nás povzbudzuje k tomu, aby sme zotrvali na pozíciách evanjelia. Konečné víťazstvo patrí jemu. Cirkev ponúka dostatok duchovných možností a prostriedkov, ktoré sú nám veľkou pomocou – Božie slovo, eucharistia, modlitba... Zlo čerpá motiváciu z nenávisti a závisti, ale dobro evanjelia čerpá motiváciu z Ježišovej lásky, ktorá je nenahraditeľným zdrojom dobra. Vo chvíľach úpadku, biedy, sklamania, sa máme možnosť vždy vrátiť k spomenutému zdroju. Dobro evanjelia musí najprv zvíťaziť v našom vnútri. Ak sa to deje denne, málokedy sa stane, žeby sme sa zriekli zápasu proti zlobe, ktorá nás obklopuje.

3.)         Pán vinice túži po úrode, ale zamestnanci po koristi.

Je v tom veľký rozdiel. Pán vinice preferuje zber úrody, ktorý je spojený s ocenením práce robotníkov, ale prináša aj nemalý osoh samotnému majiteľovi. Z úrody majú osoh a potešenie všetci. Na druhej strane je tu zlovôľa vinohradníkov, ktorí túžia po koristi. Koristníci sú ľudia, ktorí si nasilu privlastňujú dielo tých, ktorí poctivo pracovali. Sledujú iba svoj osoh a snažia sa ho dosiahnuť za akúkoľvek cenu, aj za cenu straty vlastnej dôstojnosti. Poctivá a usilovná práca i snaženie skôr či neskôr dovedie človeka k ovociu a k žatve. Koristníci však zostávajú v atmosfére nenávisti, závisti a nenásytnosti. Tí, ktorí sa usilujú o úrodu, sa snažia podeliť sa s tými, ktorí toľko šťastia nemajú. Koristníci neuznávajú nijaký útlocit a aj voči biede iných zostávajú chladní a neúprosní. Staňme sa ľuďmi úrody a žatvy! Lebo len takí ľudia dokážu byť vďační za dary, ktoré dostali a v pokore srdca svoju vďačnosť prinášajú na eucharistický oltár ako dar. Pre ľudí, ktorí sú zameraní na úrodu a žatvu, platí to, že sa stávajú lepšími. Koristníci naopak. Zostávajú na pozícii zla a ich zloba dosahuje enormné rozmery. Dobro evanjelia sa má niesť životom a svetom skrze naše denné obety, ktoré prinášame ako dobrí vinohradníci, lebo vieme, že raz budeme skladať účty.

 

       Iste, nie vždy všetko sa vydarí, ale pôsobením Božej milosti všetko môže dospieť do dobrého konca. Ak bude koniec nášho života dobrý, t. j. bude znamenať pevné zjednotenie s Kristom a Cirkvou, potom ten záverečný cieľ – Božie kráľovstvo – bude pre nás reálny a otvorený pre nás i pre ľudí rovnakého zmýšľania.