Chlieb v kombinácii s niečím

 

         Pred rokmi som častejšie stoloval s kolegom, spolubratom, ktorý prišiel zo zahraničia. Pri obede mal vo zvyku vyžiadať si dva krajce chleba. Keď som ho pozoroval, zistil som, že si v priebehu stolovania odlomí vždy kúsok z neho. Po čase si všimol môj spýtavý pohľad. Vysvetlil mi, že to už robí roky, že je to jeho zvyk od detstva. Svoje vysvetlenie zakončil vetou: „Chlieb môžem skombinovať s čímkoľvek.“

         Iste, o ojedinelú prax. Možnože nie je veľa ľudí, ktorí by s ním súhlasili, ale aj v duchovnom slova zmysle je to tak. Chlieb ako pokrm od Boha môžeme skombinovať s čímkoľvek. Napríklad:

 1.) Chlieb a voda

Prežiť o chlebe a vode znamená žiť síce triezvo, ale prežiť. Svedectvo v Knihe Exodus nám pripomenulo, že židia počas putovania púšťou natrafili na niečo drobné. Išlo o  drobné žiariace kryštáliky, ktoré zdobili pôdu ich života. Nikdy predtým sa s tým nestretli, preto sa pýtali: „Čo je to?“ (Ex 16,  2 – 4. 12 – 15)

         Pri inej príležitosti Mojžiš ako vodca počúvajúc Božie nariadenie udrel na tvrdú skalu a vytryskla voda. (Nm 20, 1 – 12) Z toho vyplýva, že Boží pokrm treba hľadať. Nachádza sa akoby  pod našimi nohami na našej ceste života. Treba sa len dívať.

a)    Dávaj pozor kde stúpaš! Viacerí si toto upozornenie pamätáme ešte z detských čias. Rodičia zvyknú takto napomenúť svoje potkýnajúce sa dieťa. Dávajme teda pozor, po čom kráčame. Dávajme pozor, aby sme nepošliapali Boží pokrm slova, ktorým Boh stelie našu cestu. Niekedy ho máme priamo pred sebou.

b)   Hlavu hore! Tento výrok si pamätám z dokumentárneho filmu. Ponúkal zábery z tréningu malých detí – hokejistov. Malý hokejista viedol puk po klzisku a tréner ho krikom upozorňoval, že pri tejto aktivite musí mať hlavu hore.

Boží pokrm máva charakter vznešenosti a určitého vzletu. Je dôležité, aby sme zdvihli svoju dušu k Pánovi, lebo tam, vysoko od pozemských starostí, môžeme objaviť pokrm Božieho slova. Musíme sa naučiť dvihnúť myseľ oťaženú pozemským životom k vyšším hodnotám.

c)    Máme mať periférne videnie. Tí, ktorí sa učia viesť motorové vozidlo, sa tiež  učia tejto schopnosti. Keď je to možné, je potrebné sledovať zároveň cestu vpredu, ale aj zboku.

Pred nami stojí dôležitá úloha – všímať si svet okolo. V tomto uhle pohľadu nájdeme náznaky duchovnej posily pre náš každodenný život. Aj svet nám môže ponúknuť isté impulzy, ktoré na základe Božej milosti môžeme premeniť na spôsob obety.

Mojžiš udrel po skale a vytryskol prúd vody. To Božie môžeme nájsť aj v tvrdosti života. Tam, kde sa stretávame s utrpením a krížom. Vytrysknutie živej vody viery môžeme zachytiť aj v horách. Mnohí potvrdzujú, že aj pobyt v horách vo forme výletu, túry alebo výstupu môže vytvoriť priaznivé podmienky na objavenie Božieho tajomstva.

 

2. 2.) Chlieb a víno

„Keď prišla hodina (Ježiš) zasadol za stôl a apoštoli s ním...potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22, 14. 19 – 20)

Pred časom mi istý človek povedal: „Ako starnem, stále viac a častejšie robím veci, ktoré robil môj otec.“ Zistil to sám, ale všimli si to aj jeho príbuzní. Túto myšlienku môžeme parafrázovať aj  v duchovnej oblasti takto: ako dospievame a zrejeme fyzicky i vo viere, stále viac a častejšie máme túžiť po tom, čo nám zanechal Ježiš Kristus. On nám v eucharistii zanechal pokrm na cestu do večnosti. Toto sa prejavuje v živote mnohých ľudí. S pribúdajúcim vekom zatúžia po častejšom stretnutí s Pánom v eucharistii. Aby sme po takomto chlebe zatúžili, potrebujeme:

a) vyvarovať sa starých chýb, viac nepochybiť, ale nechýbať na liturgii Cirkvi;

b) odolávať pozemským chúťkam, ale založiť si „chuť“ na Božský pokrm;

c) umŕtvovať v sebe fyzické  pôžitky, a tým oživovať myšlienky na večnosť.

 3.) Chlieb a slovo

„Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4, 4)

Pred rokmi som bol svedkom istej dramatickej situácie, ktorá sa odohrala na benzínovej čerpacej stanici. Prišiel vodič, natankoval a chcel zaplatiť. Po čase si uvedomil, že nemá pri sebe ani platobnú kartu ani finančnú hotovosť. Snažil sa pracovníka čerpacej stanice presvedčiť, že býva v neďalekej obci a že si skočí po peniaze a vráti sa a dodal: „Máte moje slovo.“ Na to mu pracovník povedal: „Vážený pane, dnes slovo neznamená nič.“ Tým naznačil, že ľudské slovo sa vyprázdňuje. Naša generácia spôsobila svojím štýlom života, že vzniká nedôvera voči tomu, čo povie človek. Týka sa to najmä života a pôsobenia najvyšších spoločenských štruktúr. Tento postoj prázdnoty slova sa potom premieta aj do bežných vzťahov. Mali by sme sa vrátiť k dôvere voči slovu človeka. K tomu dospejeme len vtedy, keď dokážeme znovu postaviť svoj život na slove Boha. Bez Božieho slova nie je možné vrátiť dôveryhodnosť do ľudskej komunikácie.

         Prednedávnom som si vypočul názor istého odborníka, ktorý sa zaoberá klimatickými zmenami. Vyjadril názor, že o niekoľko rokov môže vzniknúť kategória klimatických migrantov. Pôjde o ľudí, pre ktorých sa životné podmienky vplyvom veľkého tepla zhoršia na maximum. Autor predpovedá, že sa môžu pohnúť naprieč Európou, príp. celým svetom a hľadať prijateľnejšie podmienky pre život.

         Hľadajme Božie slovo ako východisko z núdze. Niektoré životné podmienky, nie klimatické, pripomínajú extrém. Mnoho ľudí sa sťažuje na zlý prístup, zlé zaobchádzanie na pracoviskách alebo v spoločenstvách. Božie slovo nám môže pomôcť nájsť dôstojný život a dôstojné podmienky na to, aby sa vrátil život.

         Človek dnešných čias pripomínajúci migranta musí objaviť v Božom slove vrchol duchovného blaha a občerstvenia.