Starobylosť a novosť pri ohlasovaní evanjelia

 

 

         Pred časom som sledoval v televízii program, ktorý bol venovaný ľuďom, ktorí sa zaoberajú tým, že zo starých vecí robia nové. Okolo seba nachádzajú rôzne predmety, ktoré opracujú, očistia a znovu použijú. Využijú ho podľa toho, na aký účel bol vyrobený alebo mu dajú nový zámer a novú myšlienku. Z ich činnosti vznikajú pekné a účelné veci.

         Jeden z týchto ľudí, ktorý má za sebou niekoľko výstav, povedal zaujímavú vetu: „Ľudstvo vyrobilo už mnoho vecí. Ďalšie vyrábať nemusí. Stačí, keď opraví a použije tie staré.“

         Iste, treba ho brať s rezervou, ale v tomto výroku je aj veľa pravdy. Denne produkujeme tony odpadu. Nevieme, čo s ním; nevieme, ako ho využiť.

         V histórii Cirkvi sa vyvinulo relatívne veľa spôsobov ako ohlasovať evanjelium. Počas 2000 rokov sa to deje neustále. Nemusíme za každú cenu objavovať nové. Stačí pripraviť, očistiť
a „sprevádzkovať“ pôvodné spôsoby. Najúčinnejší spôsob predstavil sv. Ján. Vo svojom Prvom liste píše: „Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život.“ (1Jn, 1,2)

 1.) My sme videli

Sú ľudia, ktorí pochodili veľký svet. Veľmi často a veľmi radi o tom hovoria. Vyjadrujú sa takto: „Videl som toľko vecí! Veľa som zažil, skúsil, zažil, precestoval.“ Za to ich možno obdivovať. Popri tom je však dôležité niečo iné. Napríklad to, čo povedal prorok Simeon na prahu jeruzalemského chrámu, keď tam vchádzali Jozef s Máriou a s malým Ježišom. Starec Simeon povedal: „...lebo moje oči uvideli tvoju spásu...“ (Lk 2, 29 – 32)

Je otázne, či tí ľudia, ktorí toľko toho v živote videli, zažili, skúsili, precestovali, či uvideli aj svoju Spásu – Ježiša. Ak nie, čo im osoží, keď majú toľko vnemov a zážitkov, ale nemajú zážitok s Bohom, a nedokázali ho identifikovať medzi mnohými skutočnosťami pozemského sveta? Všetci by sme si mali položiť otázku, keď sme v živote videli a zažili toľko vecí, či sme uzreli Boha. Je to ten Boh, ktorý sa pred hľadajúcimi neschováva. Pre úprimne hľadajúcich
sa stáva zrejmý a viditeľný.

         Traduje sa, že rímsky cisár Cézar, je autorom výroku: „Veni, vidi, vici.“ V preklade to znamená: „Prišiel som, uvidel som, zvíťazil som.“ Tí, ktorí Boha hľadajú, ho určite nájdu. Ak ho našli v osobe Ježiša Krista, tak potom aj zvíťazili. Našli cestu spásy.

         Vo Sv. písme nájdeme tento citát: „Uvidia, koho prebodli.“ (Jn 19,37) Týmto výrokom Boh adresuje výčitku ľuďom, ktorí mali možnosť vidieť Pána, a zanedbali ju. To sú tí, ktorí „prebodli“ alebo aspoň dočasne „umrtvili“ cestu hľadania Boha.

         Táto myšlienka nás povzbudzuje, aby sme celý život Boha hľadali, udržiavali s ním kontakt a žili preňho až do smrti.

 

 2.) Dosvedčujeme

Dosvedčiť niečo znamená vyjsť zo zákulisia a zrieknuť sa postoja neutrality. Deje sa to tak, že kvôli skutočným hodnotám sa oplatí vystúpiť zo zástupu a potvrdiť slovo evanjelia.

         Tí, ktorí sa učili viesť motorové vozidlo, medzi prvé lekcie, ktoré museli zvládnuť, bolo aj zaradenie rýchlosti. V rámci teórie a praxe sa stretávajú aj s funkciou – neutrál. Vodič, ktorý má zaradený neutrál, sa nemôže pohnúť z miesta. Musí naštartovať, zaradiť rýchlosť, a tak sa môže pohnúť smerom vpred.

         Ak chceme duchovne rásť a svedčiť o evanjeliu, nemôžeme ostať neutrálni. Týka sa to najmä vecí, ktoré súvisia s Ježišovým posolstvom.

         Pred niekoľkými týždňami prebehlo sčítanie obyvateľstva v našej krajine. O nejaký čas si vypočujeme „reč čísel“. Čísla nie sú všetko, ale určite dajú nejaký obraz o tom, kto nechcel ostať vo veciach viery neutrálny. Kto sa aj v dnešných ťažkých časoch prihlásil ku Kristovi a k jeho Cirkvi. Stále existujú ľudia, ktorí nesúhlasia so sekulárnym tónom spoločnosti a nedokážu si predstaviť život bez svojho postoja voči Pánu Bohu.

         Takýmito ale aj inými spôsobmi dosvedčujeme, že viera v Krista je pre nás absolútnou hodnotou.

 

 

 

 3.) Zvestujeme

„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich...“
(Mt 28, 16 – 20). Ježiš zanechal takýto testament pred svojím vystúpením na nebesia. Zvesť evanjelia je určená „na mieru“ každému.

         Pri istej príležitosti prišli pracovníci odevnej firmy do azylového domu, kde väčšinu klientely tvorili Aziati. Priniesli so sebou obleky a šaty. Mali úmysel ich odovzdať azylantom, ktorí nemali strechu nad hlavou a ani si nemali čo obliecť. Pracovníci firmy sa však museli vrátiť a doniesť viac odevov chlapčenských veľkostí, pretože Aziati sú menšieho vzrastu.

         Boh ponúka svoju blahozvesť každému „na mieru“. Dáva to, čo je pre každého primeranú. Pomáha nájsť cestu, ktorá prilieha na jeho životné okolnosti. Každý dostáva povestnú biblickú „mieru natlačenú a natrasenú“. Nezabúdajme, že sme nielen prijímateľmi blahozvesti, ktorí ju dostávajú podľa miery Božej dobroty, ale sme aj protagonistami ohlasovania. Boh nám dáva potenciál, ktorý máme využiť na cieľ ohlasovania.

 

         Život každého z nás, ktorí sa k viere hlásime, sa orientuje väčšinou podľa týchto Jánových slov. Nech nás to povzbudí kráčať v ústrety Kristovi a v ústrety jeho ambície spasiť všetkých ľudí.