Posledný zápas

Všetkých vrcholových športovcov čaká raz posledný zápas. Človek ho absolvuje za zvláštnych okolností. Sú tam emócie, slzy, dojatie, podania rúk, potlesk, prípadne nejaký darček ako poďakovanie.  Vždy, keď usádzajú staršieho človeka do sanitky, povieme si, že to môže byť preňho posledný zápas. Týka sa to aj mladších, u ktorých sa náhle objaví nejaké vážnejšie ochorenie. Každého z nás, raz čaká posledný zápas. U niekoho bude mať trvanie krátke, u iného môže trvať dlhší čas. Aj tam sú emócie, slzy, stisky rúk, dojatie...Na čo myslí človek vtedy, keď vie, čo bude nasledovať? Možno si vybaví priebeh života a možno si ozrejmí aj svoj vzťah so Stvoriteľom. 

    Presne to urobil aj veľduch prvotnej Cirkvi sv. Pavol. Svojmu žiakovi Timotejovi napísal:"....Pán stál pri mne...posilňoval ma ....a vyslobodil zo všetkého zla..."/ 2 Tim 4, 6-8, 17-18/. Ide o povzbudivý moment pre každého  z nás. Kiežby sme všetci mohli pred posledným zápasom, takto bilancovať svoj život. 

    1.,Pán stojí pri mne. V niektorých životných situáciách konštatujeme: mal som šťastie, stálo pri mne šťastie, narodil som sa na šťastnej hviezde atď. Šťastie tu na zemi je vrtkavou záležitosťou. Nikto si ho nedokáže udržať natrvalo. Nemožno sa spoliehať iba na šťastie, ako také. Samo o sebe nemá pevný základ, musí obsahovať isté oporné  body. Je iné, ak povieme: stál pri mne Pán. Prítomnosť Boha nie je otázkou šťastia, to by bolo veľmi naivné. To, že Boh stojí pri mne znamená, že som Bohom milovaný, a že tento postoj lásky je trvalý. Vždy môžem dúfať v Božiu lásku, ktorú môžeme vyjadriť jednoducho-Pán stojí pri mne. Toto je obsahom dialógu, ktorý sa objavuje v liturgii katolíckej Cirkvi:Pán s vami-I s duchom tvojim! 

    2.,Pán ma posilňuje. Človeka najviac posilní spoločenstvo. Privedie ho na iné myšlienky, umožní mu nazrieť do problémov iných, rozveselí ho, môže dať jeho životu zmysel a určitú hĺbku. Nič tak neposilní veriaceho človeka ako eucharistické spoločenstvo. A to preto, lebo ho vedie Kristus, ktorý je Chlieb života. Spoločenstvo samo o sebe, by požadovanú, t.j. spásonosnú kvalitu, nedosiahlo. Ale je tam prítomný Kristus, ktorý dáva tomuto spoločenstvu spásonosnú pečať. Posilňujúce spoločenstvo prináša svoje plody aj formou modlitby. Cirkev sa modlí za všetkých svojich členov, ba za celý svet. Ďakujme Bohu, že sa môžeme modliť za všetkých ľudí, a že sú takí, ktorí sa neustále modlia za nás. Ďakujme, že sme spoznali modliacich sa ľudí. 

    3.,Pán ma vyslobodil. Z praxe života vieme, čo znamená výraz- oslobodenie. Oslobodenie z poroby, otroctva, expanzie. Chápeme to skôr ako formu vonkajšej úľavy. Pavol píše o vyslobodení. Boli vyslobodení z otroctva hriechu. Kristus prináša najmä vnútornú úľavu. Slobodný je ten, kto proti hriechu bojuje, kto spoznal v Kristovi svojho Spasiteľa, kto sa pripravuje na večnosť, kto zmysel života spoznáva v službe blížnemu. Treba obdivovať ľudí, ktorí takto pochopili možnosť získať slobodu v Kristovi a dočkali sa jej. 

    Pred niekoľkými dňami prezidentka republiky rozdávala niektorým ľuďom najvyššie štátne vyznamenania. Často sa tam objavil výraz-za prínos. Musíme ďakovať Pánovi za to, že sme stretli ľudí, ktorí do nášho života niečo priniesli. Ich prínos je v svedectve viery, v pokornom znášaní utrpenia a odovzdania sa do Božích rúk, v tom, ako treba vybojovať posledné zápasy.  Ich prínos je v tom, že nič z tohto sveta nepovýšili nad rámec spásy svojej duše. Boh ich za to odmení tým, čo si prial sv. Pavol:"Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca, a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod"/ 2 Tim 4, 6-8, 17-18/.