Krivka vývoja dobrého diela

 

         Každá etapa vývoja dobrého diela má svoje zákonitosti. Hneď na začiatku hovoríme, že sa potrebuje dostať „z detských chorôb“ alebo použijeme inú formuláciu - toto dielo „je ešte len v plienkach“. Potom, čo sa podarí túto etapu prekonať, nastáva nová – obdobie rastu. Ide o situáciu, keď sa dobrá vec stavia na vlastné nohy, učí sa, zvyká si, formuje sa. Napokon sa dielo dostáva do svojej vrcholnej formy. Ide o tzv. finále. Všetku energiu koncentruje do toho, aby udržalo svoju kvalitu, svoju stabilitu. Dlhodobá výkonnosť je zárukou toho, že dobré dielo sa podarilo.

         Pozrime sa na jednotlivé etapy podrobnejšie.

       1.)   Je to dieťa!

V športovom programe TV som si vypočul informáciu o nádejnom športovcovi. Už ako dieťa udivoval svojou výkonnosťou a hovorili o ňom: „Veď je to ešte len dieťa!“ Tým naznačili, že má pred sebou ešte veľkú perspektívu, že je nádejou do budúcnosti.

Sv. písmo spomína príbeh faraónovej dcéry, ktorá vytiahla z vody košík s plačúcim dieťaťom. Zobrala ho, adoptovala a dala mu meno Mojžiš (Vytiahnutý z vody). Keď ho zbadala, zvolala: „To je hebrejské dieťa!“
(Ex 2, 1 – 15) Z malého dieťaťa sa všetci doma tešia. Napriek tomu, že je na potechu, každý dospelý dúfa, že to dieťa vyrastie a nezostane navždy dieťaťom.

         Keď sa nás, kresťanov, niekto opýta, v koho veríme, môžeme odpovedať, že veríme v hebrejské dieťa. Novodobý Mojžiš – Ježiš z Nazareta, Boží Syn, nás vytiahol z hlbiny hriechu k novému životu. Hrdo musíme konštatovať,  že veríme v hebrejské Dieťa, ktoré našli betlehemskí pastieri v chladnej jaskyni; mudrci a potom celé generácie až do konca čias. To Dieťa vyrástlo. Svätopisec na jeho adresu napísal: „Vzmáhal sa v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.“ (Lk 2, 52)

         Tomuto hebrejskému chlapcovi prorokoval starec Simeon: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať.“ (Lk 2, 34) Ježiš určitým spôsobom rastie tak, ako rastieme my vo viere. Už to nie je iba hebrejské dieťa, ktoré našli v prítmí betlehemskej chudoby. Je to náš Spasiteľ, ktorý nás nachádza v tme našich hriechov a vedie nás na cestu svetla –večného života.

2.) Máš ešte pred sebou cestu!

Mnohým ľuďom sa stáva, že pri návšteve rodičov alebo starých rodičov počujú toto: „Posilni sa, zajedz si, lebo máš pred sebou cestu!“ Obrazne povedané – ten, ktorý je dnes malým dieťaťom, raz vyrastie, ale chvíľku to potrvá. Hovoríme o raste fyzickom, duševnom i duchovnom. Presvedčil sa o tom prorok Eliáš. Sv. písmo hovorí, že bol na úteku pred kráľovnou Jezabel. Ocitol sa na púšti a žiadal si umrieť. Zjavil sa mu Pán a posilňoval ho: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu.“ (1Kr 19, 1 – 21)

Boh nás volá napriek tomu, že sme svojimi hriechmi oslabení. Práve preto nám hovorí: „Jedz!“ Bez eucharistie ľudsky a duchovne nevyrastieme, nedospejeme. Eucharistia ako sviatostný pokrm obsahuje v duchovnom slova zmysle „rastový hormón“. Ten nám pomáha, aby sme dospeli do štádia: „Kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“ (Gal 4, 19)

Ak je „rastového hormónu“ chorobne málo, vyskytne sa u človeka tzv. trpaslíctvo – nanizmus. V duchovnom slova zmysle ak chýba duchovný pokrm, môže nastať duchovný nanizmus, ktorý je primeraný človekovi, ktorý nerastie a nestúpa „po schodoch evanjelia“.

3.) Som plný horlivosti!

Čo je to horlivosť? Tento výraz vyjadruje intenzitu činnosti. Venujeme sa niečomu alebo niekomu viac ako sa to bežne robí. Robíme to so zápalom a nadšením asi tak, ako to vyjadril prorok Eliáš. Na Pánovu výzvu, čo tu robí, odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána.“ (1 Kr 19, 1 – 21)

Ide o udržiavanie si duchovnej kondície, výkonnosti, udržiavanie sa v istej forme. Počas obdobia pandémie sa pýtali športovcov a umelcov, ako preklenuli toto obdobie. Odpovedali, že sa udržiavali v rámci svojho odboru v kondícii a vo forme. Takto chceli preklenúť medziobdobie, kým nepríde finále.

V duchovnom slova zmysle znamená horlivosť udržiavanie sa v duchovnej forme tak, aby sme nezleniveli, aby sme preklenuli medziobdobie pozemského života, kým neprídeme do finále. Nám toto stále zostáva ako motivácia do každodenného života - venovať sa duchovným, nadprirodzeným hodnotám viac ako iba bežným spôsobom. Tzv. bežné snaženia väčšinou vedú k plytkosti, k povrchnosti a priemernosti. Naopak, horlivosť nás dvíha na vyšší stupeň dokonalosti pred Pánom.