Pri bežnej komunikácii medzi ľuďmi zaznievajú aj takéto frázy: už si uložený, už som si ťa uložil, môžem si uložiť tvoje číslo? atď. Hoci človek by nikdy nemal byť chápaný ako číslo, aj tak si ľudí ukladáme do akejsi pomyselnej hierarchie. Nielen ich telefónne čísla, ale aj dôležitosť nášho vzťahu k nim je pre nás smerodajná. Mnohí ľudia sú v tejto hierarchii dôležitosti vysoko, podľa toho, čo k nim cítime. Niektorí zas zostávajú pre nás epizódnou skutočnosťou.
Evanjelisti nám pripomínajú, že Mária Magdaléna po Ježišovej smrti a následnom pochovaní jeho tela, obchádzala cintorín. Keď ju privítal prázdny hrob, chodila dookola vypytovala sa, kde ho uložili. Dokonca samotného Pána, považujúc ho za záhradníka, sa spýtala :"Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem" /Jn 20,1-18/. Týmto úkonom hľadania dala na vedomie, že má Ježiša uloženého v hierachii najvyššie, ako sa len dá. A zároveň kladie ľuďom všetkých generácii nadčasovú otázku: kde ste ho položili.,kde ste ho uložili..? Znamená to, že sa pýta ako vysoko je Ježiš v hierachii hodnôt ich osobného života? Je tam Ježiš vôbec uložený, má tam svoje miesto?
Ako má byť Pán uložený v našom živote? Hĺboko a zároveň blízko. Nie, tieto výrazy si neodporujú. Hĺboko preto, aby nám vieru v Boha nikto nevyrval a blízko preto, aby sme počuli jeho hlas a mohli s ním komunikovať. Je len na dôvtipe a úsilí jednotlivca, ako dokáže tieto dve skutočnosti zladiť do jednej harmónie života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára