Gény nezatajíme, ľudia sa na seba podobajú. V prvom rade deti na svojich rodičov. Dokonca pamätníci/starší ľudia/ hovoria, že ten a ten sa podobá ani nie tak na rodiča, ako na starého, či prastarého rodiča. Kresťan má ambíciu podobať sa Kristovi. Duchovné gény sú nezastaviteľné. Aj s odstupom dvetisíc rokov sa pokrstení ľudia usilujú podobať sa na toho, ktorý je náš Spasiteľ a Vykupiteľ. Mnohým sa to podarilo. Jeden z nich sa vyjadril takto:"Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus"/Gal 2,20/. Dosiahol maximálnu hranicu podobnosti s Kristom. Aj Skutky apoštolov hovoria o Pavlovej podobnosti s Ježišom Kristom/Sk 14,19-28/: 1.,Poprední Židia naviedli zástupy, aby Pavla kameňovali. Poprední Židia naviedli zástupy, aby vykrikovali na adresu Ježiša:"Ukrižuj ho!". 2.,Pavla kameňovali, Ježiša ukrižovali. 3.,Pavla po kameňovaní vyvliekli za mesto. S Ježišom tak urobili ešte pred ukrižovaním. 4.,Pavla vyvliekli von v domnení, že je už mŕtvy. Ježišovi prebodli bok, lebo už bol fyzicky mŕtvy. 5., Pavla obstúpil po kameňovaní zástup učeníkov a on vstal. Ježiš je Boží Syn, preto na tretí deň vstal zmŕtvych.
A čo naša podobnosť s Kristom? Máme ambíciu sa mu podobať? Ak už nechceme hovoriť o podobnosti skrze utrpenie a kríže života, tak potom obdivujme jeho postoj k ľuďom počas verejného účinkovania. Nahliadnime do evanjelií. Tam nájdeme veľa podnetov, ktoré nás privedú k myšlienka Ježiša nasledovaťa podobať sa mu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára