Vlastnosti viery

 

 

         Pred niekoľkými týždňami vysielali v televízii dokumentárny film, ktorý sa zaoberal skúmaním vrakov lodí. Na morskom dne sa ich nachádza množstvo. Dnes existujú veľké odborné tímy, ktoré majú k dispozícii najnovšiu techniku. Na základe historických informácií sa dozvedia, kde, kedy a ako sa potopili niektoré lode. S pomocou finančných sponzorov sú odborníci v tejto oblasti dobre platení.

         Pred nedávnom objavili vrak lode, ktorá bola stará
asi 400 – 500 rokov. Na dne oceánu sa vedľa vraku našla aj kotva dlhá približne 2 metre. Samozrejme, má už na seba nánosy živých morských organizmov. Odborníci kotvu očistia a podrobne preskúmajú. Výsledky povedia o danej lodi skoro všetko.

         Každý človek potrebuje o niečo svoj život zakotviť. Najistejšou kotvou je viera. Ona povie o človeku najviac. Skúmajme svoju vieru, očisťujme ju, aby sa z nej stala hodnoverná výpoveď o našom živote. Zakotviť život o niečo znamená zvoliť si hodnoty, o ktoré sa v živote chceme opierať. Pre nás, veriacich, je viera nenahraditeľnou skutočnosťou. Hovorí o tom aj Božie slovo. V Evanjeliu sv. Jána čítame: „...aby uverili, že si ma ty poslal!“ (Jn 17, 20 – 26)

         V Skutkoch apoštolov zasa čítame o prvom mučeníkovi,
sv. Štefanovi: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ (Sk 7, 55 – 60) Môžeme sa opýtať: „Kto vtedy sv. Štefanovi uveril, že naozaj vidí to, čo tak podrobne opísal?“ Viera je najväčší Boží dar. Aké má mať viera vlastnosti?

1.)Štefana kameňovali a on sa modlil.

Na prvý pohľad ťažko dosiahnuteľná skutočnosť. Kamene sú vždy poruke, sú všade, na každom mieste. Používame ich v stavebníctve, na okrasu v exteriéroch, ba dokonca aj v interiéroch. Možno nimi
aj ublížiť. Sv. Štefan nepoužíval kamene ako zbraň podľa vzoru Dávida, ktorý bojoval proti Goliášovi. Jeho obranným prostriedkom bola modlitba a Božie slovo. Ono je stavebným prvkom viery, ono skrášľuje svet, je výzdobou vnútra človeka, a zároveň predstavuje nebezpečenstvo, ale iba pre diabla. Ten, kto chce ublížiť, siahne aj po kameni. Nevyberá prostriedky ublíženia. Kameň pomsty či presadenia nadvlády dokáže krvavo ublížiť. Kresťan kameň ako násilný prostriedok odmieta. On použije aj Božie slovo, ktoré ho chráni, ktoré vyráža z rúk protivníkov. V konečnom dôsledku má Božie slovo väčšiu váhu ako všetky prostriedky násilia dohromady. Ide o také Božie slovo, ktoré sluch zachytí, srdce spracuje a život potvrdí.

2.)Pavol a Sílas ako hlásatelia evanjelia boli zbičovaní a následne uväznení.

Napriek tomu, že prešli takouto tortúrou, spievali v noci vo väzení Bohu chválospevy. (Sk 16, 22 – 34) Ich viera musela byť obdivuhodná. Bola taká silná, že sa nepýtali Boha a nevyčítali mu: „Prečo si to dopustil? Kde si bol, keď sme toľko trpeli?“ Viera má mať zvláštnu schopnosť, a tou je – znášať. Má znášať nedokonalosť, neprajnosť a ublíženie. Ide o test viery, ktorý dostane nevyhnutne každý veriaci. Preto platia slová starého spisovateľa Didyma Alexandrijského: „Ľudská nádoba je hlinená. Preto ju treba najprv vodou očistiť, a potom spevniť a zdokonaliť duchovných ohňom = Duchom Svätým.“ (LH II., s. 855)

3.)Viera neuhýba len preto, aby sa stala populárnou.

Podstatou viery nie je popularita, ale obsah, ktorý vedie k spáse.
Sv. písmo hovorí o tom, ako Pavol reční v Aténach na aeropágu.
O. i. hovorí aj o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Keď ho obyvatelia Atén počúvali, niektorí zvolali: „Vypočujeme si ťa inokedy.“ (Sk 17 - 18) Tým naznačili, že téma Ježišovho zmŕtvychvstania je pre nich uzavretá a že ju považujú za bájku.

         Apoštol Pavol nehľadal iba tzv. vedľajšie témy, bezbolestné,
ale hovoril o tom najdôležitejšom – o Ježišovej smrti a o jeho zmŕtvychvstaní. Kresťanskú náuku nevystavil selekcii, ale ju podával celú. My, ľudia, radi selektujeme.

         Kedysi som si vypočul úryvok rozhovoru manželov, ktorí išli
na návštevu. Tesne pred vchodom sa zastavili a žena povedala:
„O tom radšej nehovorme.“

         Len nedávno prebehli na stredných školách maturitné skúšky. Jeden z maturantov sa v klbku spolužiakov vyjadril: „Keby som si mohol vybrať...“ 

         Predstavme si, že doma otvoríme dezert. Niektoré z nich sú také, že obsahujú rôzne druhy bonbónov, iné sú jednodruhové. Ten, kto má možnosť, si vyberie. Ostatní si berú z toho, čo zostalo. Takýmto, aj iným spôsobom naznačujeme, že si radi vyberáme.

         Svet má poznať celú pravdu o Kristovi. Má si uvedomiť, že my, kresťania, veríme v Ježiša Krista ako jediného Vykupiteľa, ktorý je vyvoleným Mesiášom a Božím Synom. Dnes je doba, kedy musíme zvlášť hlásať a podporovať celú náuku evanjelia. Existujú totiž rôzne hnutia a smery, ktoré vyberajú iba niečo, iba tzv. sladšie bonbóny, ktoré by nemali provokovať alebo vyvolať konfrontáciu. Hlásanie evanjelia sa takouto cestou uberať nemôže. Tým by ohlasovanie stratilo na pravdivosti a dôveryhodnosti.

 

         Po skončení pozemského života zostane v určitých ľuďoch
na nás spomienka. Nebude dlho trvať. Prejde niekoľko desiatok rokov a už si na nás málokto spomenie. Svedectvo života však zostane. Boh bude skúmať, v akých hodnotách sme zakotvili svoj život. Aj určití ľudia potvrdia túto našu ambíciu, že sme chceli žiť podľa zásad evanjelia. Vysloboďme kotvu svojej viery od všetkých pozemských balastov! Postarajme sa o to, aby bola čistá, priezračná, účinná a aby poskytla svetlo ďalším generáciám.