VÄČŠÍ OBRAZ VIERY

 

Slovenská televízia vysiela každú nedeľu večer zaujímavý dokumentárny film o histórii Bratislavskej lýry. Starší vedia, že ide o kedysi prestížnu a atraktívnu súťaž v oblasti populárnej hudby. Bratislavská lýra bola silným fenoménom v 2. polovici 20. storočia. V 80-tych rokoch vtedajší komunistický režim umožnil účinkovať na tomto podujatí aj hosťom spoza „železnej opony“. Vystúpila tam aj svetová šansoniérka Mireille Mathieu. Po predstavení jej manažér kritizoval plagát podujatia. Bola na ňom fotografia samotnej speváčky a domácej hviezdy, Karla Gotta. Fotografia československého zlatého slávika bola raz taká veľká ako fotografia spomínanej francúzskej umelkyne. A to sa nepatrí. Naša strana sa ospravedlňovala tým, že ešte nemajú skúsenosti, že takéto zásady ešte nepoznali. Podľa nich má mať hlavný hosť najväčšiu fotografiu na plagáte.

         V evanjeliu čítame o tom, že Pán Ježiš si dovolil vykresliť väčší a krajší obraz viery u pohanskej kanaánskej ženy ako v prípade predstaviteľov židovského národa. Povedal: „Žena, veľká je tvoja viera!“ (Mt 15, 21 – 28) Poprední židia dali viackrát Ježišovi najavo, že sa to nepatrí, že väčší formát viery si zaslúžia práve oni. No u Ježiša neuspeli. Dostali lekciu z toho, že zásady Božieho kráľovstva ešte dobre nepoznajú a že sa ešte musia veľa učiť. Ako sa môže v našom živote zväčšovať a prehlbovať obraz viery?

1.)  Obraz viery sa zväčšuje u toho, kto z mála urobí hodnotnú skutočnosť.

V evanjeliu sa dočítame, že: „...aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Niekomu stačia odrobiny milostí a urobí z nich dielo. A zasa niekto má na stole celé sústa možností, a nevyťaží z nich nič pre vyššie veci, ako sú pozemské.

         V istej rodine vychovávali dve deti. Okrem iného dávali im možnosť, aby veľa kreslili, aby posúdili ich talent. Jedno z detí zobralo ceruzku a za krátky čas namaľovalo pekný detský obrázok. Druhé dieťa vystriedalo niekoľko farbičiek. Ani s jednou nebolo spokojné. Výsledok nebol uspokojivý. Prvé dieťa bolo talentované a stačilo mu málo, aby vytvorilo pekné dielko. Niekomu stačia aj nepatrné možnosti života, aby vydal svedectvo viery. Iný má veľké prostriedky a príležitosti na to, aby zvýraznil svoju hodnotovú orientáciu evanjelia. No veľa z toho nevyťaží. Často jednoduchí a materiálne menej nároční ľudia sa stávajú vernejšími svedkami viery ako tí, ktorí pracujú s tzv. neobmedzenými možnosťami.

2.)  Obraz viery rastie u toho, kto sa vysporiada so skutočnosťou tzv. mlčiaceho Boha.

Kanaánska žena z evanjelia do Ježiša neustále dobiedzala a dovolávala sa uzdravenia svojej dcéry, ale on jej vôbec neodpovedal. Boh niekedy mlčí, a preto mnohí zo svojich zlyhaní vinia jeho. Pýtajú sa, prečo mlčal, keď čakali, že výrazne prehovorí do ich života.

         Nedávno postihlo oblasť Havajských ostrovov nešťastie. Z mora sa zdvihol silný vietor, ktorý rozfúkal obrovský požiar. Išlo o najväčšiu tragédiu za posledných 100 rokov. Zahynulo okolo 100 ľudí a mnohí prišli o strechu nad hlavou. Zároveň kompetentní oznámili, že táto oblasť má najprepracovanejší systém signalizujúci blížiacu sa katastrofu. Vznikli otázky, ako je to možné, že v tomto prípade zlyhal. Prečo zostal ticho a nevaroval obyvateľstvo? Všetko bude predmetom vyšetrovania.

         Naozaj môže Boh za to, že sa niekto zmieta v biede? Má človek právo viniť Boha za to, že upadol do akejkoľvek tvŕdze. Prečo Boh nevyslal dostatočne viditeľný a počuteľný signál na to, aby ho varoval. Aj to, čo sa stalo na Havaji, je určitým signálom, ktorý má priviesť ľudí uvažovať nad tým, že Boh nám stále posiela signály, najmä vo svedomí. Boh nemlčí, ale cez rôzne situácie nás upozorňuje na to, ako máme žiť. Nie každý je ochotný Božie slovo počúvať, zamyslieť sa nad ním a uskutočňovať to.

3.)  Obraz viery rastie u toho človeka, ktorý je vo svojich prosbách vytrvalý a trpezlivý.

Pohanská žena sa nenechala odradiť ani odmietavým stanoviskom učeníkov, ktorí vyzývali Ježiša: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami!“

         Veľa podnetného si môžeme zobrať od Mojžiša, židovského vodcu. (Dt 34, 1 – 12) Svätopisec uvádza: „Mojžiš mal 120 rokov, keď zomrel, ale jeho zrak nebol zakalený a jeho životná sila nebola vyčerpaná.“ Vo svojich prosbách je účinný ten, kto nemá zrak zakalený nenávisťou a svoju silu nemrhá v provokatívnom štýle života, ktorý uráža Boha. Modlitby a prosby predpokladajú človeka, ktorý si chce osvojiť čistý štýl života a bez kalných vôd, v ktorých sa dobré myšlienky roztopia a často aj zaniknú.

         Ako vieme, Boh neumožnil vojsť Mojžišovi do zasľúbenej zeme. Ukázal mu ju z diaľky a z vrchu Nebo a povedal: „Videl si ju (zasľúbenú zem) na vlastné oči, ale do nej nevkročíš.“ Tak je to niekedy s tými, čo sa modlia a chcú vymodliť dobré veci. Ich úmysly pri modlitbe sú ako pohľad do zasľúbenej zeme z diaľky. Ale cieľ či účinok neprekročia. Ten je azda určený pre inú generáciu, ktorá dostáva milosť vstúpiť do cieľovej rovinky vyslyšaných modlitieb. A ona zasa začína modlitby na iné úmysly, ale ich vypočutie sa dostaví až neskôr, v inej generácii.

 

         O deťoch sa hovorí, že rastú ako z vody. Chvalabohu. Tešia sa z toho najmä rodičia a príbuzní. Máme radosť z toho, že naša viera môže byť väčšia? Sme pozitívne nastavení na prijatie možností prehĺbenia našej viery? Motivuje nás ešte Ježišovo konštatovanie z evanjelia: „Veľká je tvoja viera.“? Kvalitu viery posúdiť 100-percentne nedokážeme. To vie iba Boh. Zaznávaná a odstrkovaná kanaánska žena dala všetkým lekciu z viery. Zaznávaná a bagatelizovaná i zosmiešňovaná katolícka viera bude žiariť nepretržite. Čím viac bude svet sekulárnejší, čím viac bude odmietať Boha, tým viac bude rásť dopyt po liečivých účinkoch viery, ktorú priniesol sám Boží Syn.