To najlepšie, čo doma máme

 

 

         Býva dobrým zvykom prijať hosťa, usadiť ho a ponúknuť mu občerstvenie. Miera vrúcnosti prijatia hosťa sa odzrkadlí aj v pestrosti ponuky občerstvenia. Ktosi túto skutočnosť vyjadril celkom jednoducho: „Hosťovi ponúkneme to najlepšie, čo doma máme.“

         Vždy, keď sa organizuje nejaký veľtrh, účastníci vystavujú len to najlepšie, čo majú doma. Nikto nepôjde s kožou na trh a hazardovať so svojím menom tým, že by chcel vystavovať starý alebo nefunkčný tovar. Každý ponúka to najlepšie.

         Pán Ježiš, možno prekvapivo, položil učeníkom otázku: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Apoštoli, poznajúc názory ľudí, odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ (Mt 16, 13 – 20) Z tohto výroku vyplýva, že Izraeliti použili najväčšie autority, ktoré stvárňovali ich náboženský život. Zároveň takto prirovnali autoritu Ježiša z Nazareta. Vymenovali to, čo najlepšie doma majú. Keďže Šimon Peter prehlásil o Ježišovi, že je Mesiáš a Boží Syn, Pán mu vzápätí udelil titul hlavy Cirkvi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev...“ Ježiš akoby chcel povedať, že tento Peter (prvý pápež) je tým najlepším riešením, aké doma majú.

         Aký má byť človek, ktorý chce dosiahnuť Božie kráľovstvo?

 

1.) Je to človek pevný v zásadách a touto danosťou pomáha iným.

 

V Knihe Jozue (Joz 3,  13 – 17) čítame o zázračnej udalosti. Izraeliti prešli suchou nohou cez koryto Jordánu. Kňazi, ktorí niesli archu zmluvy, kráčali prví. Len čo sa ich nohy dotkli vody, tá sa rozostúpila a vytvorila suchý koridor. Kňazi stáli s archou uprostred, na pevnej zemi, kým celý Izrael neprešiel na druhú stranu.

Tam, kde ešte vidno kňaza s monštranciou alebo kde ešte kňaz drží v rukách Pánovo Telo, tam je ešte stále pevná zem v duchovnom slova zmysle. Ľudia vedia, že kým je takáto situácia, aj oni môžu s nádejou prechádzať životom až na druhý breh večnosti. Dokedy bude takáto situácia?

V jednotlivých ročníkoch  v našom kňazskom seminári sa na kňazstvo pripravujú už len 3 kandidáti v jednom ročníku! Aká je istota, že budeme mať dostatok pracovníkov v Pánovej vinici, aby mal kto poslúžiť Božiemu ľudu? Pevná a suchá zem je tam, kde Pánov služobník komunikuje s Bohom a drží Pánovo telo a rozdáva ho tým, ktorí chcú bezpečne prejsť na druhú stranu. Preto je dobré, ak sa na pracovisku nachádza aspoň jeden človek, ktorý má vieru. Je dobré pre rodinu, ak v nej žije človek, ktorý sa modlí. Všetci títo vytvárajú pre ostatných suchú a pevnú pôdu do Božieho kráľovstva.

 

2.) Vhodným kandidátom na Božie kráľovstvo je ten, kto dokáže povýšiť Božie hodnoty nad ostatné.

 

V Knihe sudcov (Sdc 6, 11 – 24) sa spomína mladík menom Gedeon. Mlátil a vial obilie, aby ho zachránil pred zlodejskými Madiánčanmi. Uprostred tejto činnosti ho Boh povolal. Povedal mu: „Choď, ...a vyslobodíš Izrael...z rúk Madiánčanov.“ Gedeon zanechal obilie a odišiel vydobyť slobodu pre svoj národ.

         Kandidátom Božieho kráľovstva je ten, kto v čase skúšky dokáže povýšiť Božie skutočnosti nad pozemské výhody. Ide o obetu, ktorú Boh ocení, dotyčného odmení a započíta mu to do svedectva jeho života.

         Niektoré veci v domácnosti rodičia schovávajú pred malými deťmi. Urobia to tak, že ich uložia celkom hore na policu, aby na ne nedosiahli. Takto obránime deti pred tým, aby si neublížili, lebo tie veci môžu byť riskantné a zároveň uchovajú tieto predmety nepoškodené.

         Ak chceme uchrániť pred zlom sveta, usilujme sa ich život, ale aj ten svoj povýšiť. Sú hodnoty, ktoré prevyšujú materiálne skutočnosti. Ten, kto dvíha svoj život vyššie pomocou sviatostného života, pripravuje si skvelú budúcnosť vo večnosti.

         Istá matka vytýkala dospelému synovi, že sa nemodlí. Hovorila mu: „Nemusíš robiť veľa, len zodvihni hlavu vyššie, aby si videl na kríž.“ Koľkým ľuďom takáto pokora chýba. Stačí iba pohliadnuť na kríž na stene a uprieť zrak na Ukrižovaného. Už toto pozdvihnutie života je svedectvom toho, že sa v duši človeka objavujú liečivé procesy spásy.

3.) Kandidátom na Božie kráľovstvo je ten, kto vie múdro rozlišovať.

 

Existujú dve tendenciu vo svete. Prvá – zvelebovať svet natoľko, že v ňom vidíme iba samé dokonalosti. Druhá je opačná. Dehonestovať svet s tým, že je v ňom všetko zlé. Z evanjelia poznáme vyjadrenie apoštola Natanaela: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?“ (Jn 1, 45 – 51) Potom, ako spoznal Ježiša, zmenil názor. Človek, ktorý spozná Pána Ježiša, nenechá sa „opiť“ týmto svetom. Zároveň v ňom nájde nepopierateľné znaky dobra, na ktorých sa oplatí postaviť svoj život. Túto schopnosť rozlišovania sa učíme osvojovať si celý život.

         Sv. Ján Zlatoustý nás povzbudzuje takto: „Nechcem, aby ste boli iba vy múdri, ale aby ste takými urobili aj iných. Lebo ak nebudete takí, nepomôžete ani sami sebe. Veď ak sú aj iní hlúpi, môžu vaším pričinením zmúdrieť. Ale ak vy upadnete do toho zla, stiahnete so sebou do záhuby aj iných.“ (LH IV, s. 80)

         Schopnosť rozlišovať nás uchráni pred zlom. Každý, kto používa pri pečení orechy, musí nazrieť pod škrupinu. Musí ju rozdrviť a jadro vybrať a použiť. Keď nazrie dovnútra, rozhodne sa o jeho použití alebo ho vyhodí. V dnešnom svete potrebujeme mimoriadnu ochotu, silu na to, aby sme jasne videli do jadra človeka a spoznali, aký je. Tento čas pozemského života je časom „rozbíjania škrupín“ a časom spoznávania jadra života.

 

         Je chvályhodné a spásonosné, že navštevujeme bohoslužby, slávime najsvätejšiu obetu a prijímame sviatosti. Je to najlepšie, čo doma máme. Tu, na zemi, neexistuje dokonalejšia duchovná matéria. Pán pre nás chystá definitívny domov vo večnosti. Chce nám dať to najlepšie. Už teraz mu obetujme to, čo nám posiela, aby sme to zúročili pre potreby Božieho kráľovstva.