MLÁDEŽI

 

 

         Pred niekoľkými dňami vedci, ktorí sa zaoberajú výskumom vesmíru, navigovali z vesmíru sondu, ktorá skončila svoje poslanie. Navigovali ju tak, aby padla do mora a nikomu neublížila. Pri tejto príležitosti konštatovali, že vo vesmíre sa pohybuje ešte asi 10 000  objektov (satelity, sondy). Z nich iba 1/5 sú také, ktoré sú kontrolované na diaľku vo vesmírnom stredisku. Ostatné lietajú nekontrolovane a chaoticky a nikto nemá na ne dosah.

         Tento týždeň prebiehalo v Lisabone, v Portugalsku, Svetové stretnutie mládeže so Sv. Otcom. Cirkev organizuje takéto stretnutia so Sv. Otcom preto, aby ponúkla mladým ľuďom život podľa Krista; aby ich život nepripomínal chaos a bezcieľnosť, ale aby sa slobodne zverili do rúk toho, ktorý ich bude navigovať a usmerňovať k vyšším ideálom. Ako sa to môže udiať?

1.) Stane sa to vtedy, ak sa mladý človek postará o dostatočnú výbavu milosti, ktorá prúdi zo sviatostí.

V Katolíckych novinách (30/2023) je fotografia Sv. Otca Františka, ktorá ho zachytila s bielym batohom v ruke. Na ňom logo SDM. Ide o batoh pútnika, ktorý má symbolicky obsahovať všetky základné skutočnosti. Netýka sa to iba tohto vrcholného podujatia, ale života celkovo. Takýto batoh sa vždy osvedčí.

V júni tohto roku sa odohrala vo Francúzsku tragická udalosť. Sýrsky terorista pobehoval v mestskom parku s nožom v ruke. Niektorým ľuďom o. i. aj malým deťom, ublížil. Do cesty sa mu však postavil odvážny mladý muž, Henri d´Anselme. Tento mladík mal viac ako 20 rokov. Vo svojom živote absolvoval katolícku skautskú formáciu. V momente tejto tragédie bol práve na mieste. Nestratil duchaprítomnosť, sňal si z chrbta batoh a ním zaháňal pomätenca preč od ľudí. K nemu sa potom pridali ďalší ľudia s batohmi. Ale Henri bol prvý. Celé Francúzsko ho pozná ako hrdinu s batohom. Francúzsky prezident Macron mu udelil najvyššie francúzske vyznamenanie – Rád čestnej légie. To, čo urobil, bolo mimoriadne odvážne. Riskoval vlastný život. Vzápätí po jeho akcii prišli policajti a násilníka spacifikovali.

Každý mladý by mal mať v životnej výbave ideály evanjelia, prostriedky na obranu pred hriechom a odvahu vyznať a prejaviť svoju vieru. Nikto z nás nevie, kedy bude musieť takýto pomyselný batoh použiť. Pôvodnou myšlienkou Francúza Henriho bolo propagovanie katedrál. Ani sa nenazdal, že pri tejto misii bude zachraňovať ľudské životy. Ten, kto propaguje kostoly a katedrály, pomáha zachraňovať ľudské životy. V posvätných priestoroch človek nachádza pokrm pre dušu a vôbec – zmysel života.

2.) Mladý človek musí počítať s tým, že v dnešných časoch je zápas o vieru mimoriadne vyhrotený.

Nemôžu sa spoliehať na to, že zrno viery je už zasiate v duši,
t. j. mimo dosahu zlého. Diabol ukradne aj zasiate zrno viery. Ba dokonca i také, ktoré už vzišlo. Evanjelium podčiarkuje túto skutočnosť slovami: „Prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate...“ (Mt 13, 18 – 23)

         Sv. Ignác z Loyoly je obdivuhodný svätec. Životopisci uvádzajú, že vyrastal na kráľovskom dvore. Mnohí mladí kresťania vyrastali na dvore Najvyššieho Kráľa, Ježiša Krista, t. j. prijímali rôzne duchovné dobrodenia, ktoré súviseli so sviatostným životom. Ich viera sa javila ako neotrasiteľná, lebo vyrastali na dvore Cirkvi ako jej dvorania. Zrazu prišiel zlom a ich duša sa vyprázdnila. Zlý si trúfa aj na zrná viery, ktoré boli úspešne zasiate a takpovediac, boli mimo nebezpečenstva ohrozenia.  Cirkev na túto skutočnosť poukazuje v Liturgii hodín (LH, Posvätné čítanie,štvrtok,1. týždeň). Nachádza sa tam aktuálna prosba, do ktorej sa má zapojiť celá Cirkev: „Prosíme, Kriste, skloň sa k nám, ku služobníkom prosiacim: nech zloba sveta mámivá nevezme vieru veriacim.“ Keď vyrastáme duchovne na dvore Krista Kráľa, zostaňme verní Bohu v tuhých zápasoch o vieru. Tento kráľovský dvor je dostatočne bohatý na to, aby náš život vykazoval známky plnosti, sýtosti a pokoja.

3.) Dnes je veľmi dôležité vytvoriť čo najosobnejšie puto s Bohom.

Túto atmosféru výborne vystihlo stretnutie Mojžiša s Bohom. (Ex 19, 20) Svätopisec uvádza nádhernú myšlienku: „Pán zostúpil na vrch Sinaj, na končiar vrchu, a Mojžiša povolal na končiar.“ Boh zostúpil a človek vystúpil. Boh zostúpil maximálnym spôsobom, lebo poslal svojho jednorodeného Syna. Viac sa znížiť nemohol. Zároveň povoláva mladého človeka, aby vystúpil z tieňa, z priemernosti, z duchovnej podvýživy. Zároveň vystúpil k nemu, t. j. aby priniesol obetu, aby sa nebál priputovať a pristúpiť k svojmu Bohu a pri tom zažiť objatie s Bohom.

Boh a človek akoby sa stretli na polceste. Boh vychádza človeku v ústrety nielen vo vlastnom, ale aj v prenesenom slova zmysle. Človek však musí opustiť svoje pyšné „ja“ a s Božou pomocou sa konfrontovať so zlom tohto sveta. Láskyplný rozhovor s Bohom, ktorý nikdy neskončí a nájde svoje definitívne zavŕšenie vo večnosti, má byť každodenným ideálom. Vystúpenie hore, obeta, námaha pre evanjelium, to sú znaky mladého apoštola, ktoré sú nadčasové a môžu zdobiť mladý vek ľudského života.

         Potrebujeme Ježiša, aby sme nežili v chaose. Pripomeňme si myšlienku liturgie: „Nech nás dnes vedie tvoja ruka, Pane...“ Znamená to, vždy a všade. Niet vo vesmíre úspešnejšie ruky, ako sú Spasiteľove. Iba ony nás môžu voviesť bezpečne tam, kde Zlý nemá nijaký dosah.