sobota 30. septembra 2023

Tajomstvo človeka

 


         Pri istej príležitosti sa stretli traja ľudia. Ich rozhovor mal vážny a dramatický charakter. Po čase sa jeden z nich rozlúčil a odišiel. Tí dvaja, čo zostali, iba pokrútili hlavou a povedali si: „Vyznáš sa v ňom?“ Je to dobrá otázka. Málokedy vieme o všetkom, čo človek skrýva vo svojom srdci.

         Žalmista našu dilemu potvrdzuje slovami: „Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.“ (Ž 64, 7) Túto myšlienku potvrdzuje aj evanjelium. Prináša síce strohú, ale obsahovo bohatú myšlienku na túto tému. (Mt 21, 28 – 32) Otec poslal svojich synov pracovať do vinice. Jeden prisľúbil, ale nešiel. Druhý najprv odoprel, no potom rozhodnutie zmenil a šiel. Kto sa má v tom vyznať?

         Sv. Augustín napísal: „Veď ktorý človek môže posúdiť človeka? Opovážlivých súdov je všade plno. Ale ten, nad kým sme zúfali, naraz sa obráti a stane sa najlepším. A ten, komu sme veľmi dôverovali, naraz padne a stane sa najhorším. Ani naša obava nie je spoľahlivá, ani naša láska nie je spoľahlivá.“ (LH IV, s. 269)

         Ktoré sú kritériá lepšieho posúdenia charakteru človeka?

1.)Musíme sa zbaviť slepoty (duchovnej).

U sv. Gregora Veľkého čítame: „Archanjel Rafael sa dotkol Tobiášových očí ako ošetrujúci lekár, odstránil tmu jeho slepoty.“ (LH IV, s. 1505) Potrebujeme sa zbaviť takej zaslepenosti, ktorá zachádza do extrémov. Na jednej strane bývame zaslepení tzv. láskou a na druhej strane ošiaľom nenávisti. Ani jedno, ani druhé nie je správne, lebo nám bráni objektívne posúdiť situáciu. Potrebujeme mať nadhľad nad vecami okolo seba. Čie skutky a čí život sa nám pozdáva, nech to ten to daný človek potvrdí viackrát. Potom si vyslúži jeho správanie úctu a uznanie. Ten, kto sklamal raz aj viackrát, po primeranom pokání, nech znovu zaujme miesto v našom srdci. Ale všeobecné pravidlo zostáva – máme sa modliť aj za toho (najmä), kto nie je schopný ani ochotný podstúpiť primeranú sebareflexiu.

2.)„...v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho“  (Flp 2, 5)

Sv. Pavol vzápätí túto myšlienku konkretizuje a upresňuje takto: „Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.“ A dodáva: „Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš.“

         Synovia z evanjelia dostali príležitosť, aby ukázali, či sledujú svoje záujmy alebo aj iných. Prijať otcovo pozvanie do vinice bolo veľkou výzvou. Ísť do vinice predstavovalo možnosť sledovať aj svoje záujmy, lebo vinicu by pravdepodobne zdedili. Mohli ukázať, že vidia aj záujmy iných; svojím postojom inšpirovať a povzbudiť ľudí vo svojom prostredí.

         V živote môže byť dosť nebezpečné naraziť na záujmy iných. Nielen na nich naraziť, ale aj ich odhaliť. Prax života ukazuje, že je to nebezpečné do takej miery, že to ohrozuje život človeka. Myslíme na záujmy materiálne a mocenské. Koľkí doplatili svojím životom alebo nejakými vyhrážkami, ak sa vedome či nevedome dotkli záujmov ziskuchtivých a chamtivých ľudí.

         Existuje však jeden Mocnár, ktorý nás priam nabáda, aby sme odhaľovali jeho záujmy. Je to Ježiš Kristus. Jeho záujmy siahajú až do večnosti. Záujmy iných končia na tomto svete. Ježiš často hovorieval: „Poďte za mnou, nasledujte ma, hľadajte, klopte, proste.....“ Ten, kto odhalí Ježišov záujem spasiť všetkých ľudí, sa môže stať takým boháčom, ktorý zdedí bohatstvo Božieho kráľovstva.

 

 

3.)Človeka (veriaceho) posúdime aj podľa toho, či má úmysel žiť apoštolsky a anjelsky.

Boh totiž vždy niekoho posiela: apoštolov alebo anjelov. Všetci títo sú poslami, ktorí odovzdávajú Božie posolstvo. Apoštol je ten, ktorý kvôli Božej pravde a jej službe veľa znesie a obetuje sa. Anjel v prenesenom slova zmysle je ten, kto Bohu bezvýhradne slúži. Treba si všimnúť tých, ktorí sa snažia apoštolsky pôsobiť a anjelsky žiť. To je v protiklade so zmýšľaním doby. Je isté, že v každej dobe vynikne kontrast. Doba a jej zmýšľanie a apoštolskosť a anjelskosť.

         Občas počujeme výraz: kontrastná látka. Vedci ju používajú preto, aby bol viditeľnejší rozdiel medzi dvomi prvkami. Ježiš bol, je a bude kontrastom voči tomuto svetu. Živé evanjelium bude vždy pôsobiť kontrastne a s ním aj tí, ktorí majú ambíciu podľa neho žiť. Apoštolskosť a anjelskosť, t. j. horlivosť a snaha o čistotu svedomia sú veľkým kontrastom voči životu bez zábran a akýchkoľvek noriem a hraníc.

 

         Občas počujeme, ako sa medzi športovcami hovorí: „Súpera máme prečítaného.“ Nie každého človeka dokážeme „prečítať“. Zisťujeme totiž, že ľudia dokážu byť nečitateľní, dvojtvárni, nevyspytateľní, t. j. takí, ktorí nikdy nevytiahnu všetky tromfy, nechávajú si ich v sebe a pre seba. Podstatné je však iné – aby v nás bola čitateľná tvár a duša Ježiša Krista.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára