Výpovedná hodnota

 

 

          Občas sa stretneme s výrazom „výpovedná hodnota“. Výraz znamená, že slovo alebo skutok určitého človeka vypovedá viac
či menej silno o určitej skutočnosti.

          V Jánovom evanjeliu v 1. kapitole nachádzame minimálne
2 dôležité otázky s veľkou výpovednou hodnotou. (Jn 1, 35 – 42)

          Prvú z nich položili dvaja učeníci Pánu Ježišovi, keď sa vybrali za ním: „Učiteľ, kde bývaš?“ Druhú otázku položil sám Ježiš, a to učeníkom, ktorí išli za ním: „Čo hľadáte?“

          Prvá otázka vypovedá o tom, že tí, ktorí ju položili, sú ľudia ovplyvnení pozemskými materiálnymi podmienkami života. Bývanie a domov patria medzi najdôležitejšie faktory, ktoré sa nás dotýkajú. Keď máme strechu nad hlavou, máme dobrý základ na to, aby sme sa v živote realizovali.

          Druhou otázkou Pán Ježiš naznačuje, že väčší význam ako vyššie spomenuté materiálne skutočnosti má to, na akom základe postavíme svoj život. Väčší význam má to, keď rozmýšľame nad tým, aké hodnoty je potrebné vyznávať. Alebo aké sú naše priority v živote. Čo znamenajú tieto zásady v praxi života?

1.   „Poďte a uvidíte!“

Pri tejto otázke máme dojem, že Ježiš chce učeníkom predstaviť štýl a komfort svojho bývania. Lenže chudobný Učiteľ z Nazareta toto v úmysle nemal. Ide mu o to, aby povedal, čo očakáva od ľudí, ktorí ho chcú nasledovať.

          Američanka Katie Ledecka je niekoľkonásobná olympijská víťazka a majsterka sveta v plávaní. Prednedávnom preplávala celú dĺžku bazéna so skleneným pohárom kakaa na hlave. Do cieľa doplávala bez toho, aby vyliala čo i len 1 ml nápoja. Toto dokáže iba majstrovsky trénovaný človek. Ak vôbec. Voda v bazéne bola relatívne pokojná. Dokázala by to Katie napríklad v rozbúrenom mori?

          Pán Ježiš od svojich nasledovníkov chce, aby niesli hodnoty evanjelia. Najprv vo svete pokojnom, nerozbúrenom, hoci aj tam je to nebezpečné. V pokojnom svete sme blízko k pohodlnosti a naše svedectvo môže takto stratiť účinnosť. Na druhej strane – vo svete rozbúrenom – je to náročné, lebo treba plávať proti prúdu. Tam však môžeme ukázať životaschopnosť svojej viery, tam nezaspíme na vavrínoch, tam len tak ľahko nespohodlnieme a neustrnieme na mŕtvom bode. Rozbúrené prostredie života nás dokáže udržiavať v evanjeliovej bdelosti.

2.) „Poďte a uvidíte!“

Pán Ježiš nechce povedať, že sa s myšlienkami evanjelia dostaneme všade a ľahko. Dnes sme vo svete svedkami jedného protikladu. V čom spočíva? Na jednej strane chceme mať všade dobrý prístup autom. Chceme zaparkovať pred budovou firmy, obchodným centrom alebo pred objektom, v ktorom sídlia rôzne služby. Na druhej strane je skúsenosť istého diaľkového vodiča, ktorý sa nedávno vrátil z cesty. Počas nej navštívil niektoré európske metropoly. Keď sa vrátil, skonštatoval: „Samý zákaz!“

          Aká je teda dostupnosť evanjelia? My ho chceme dostať všade, ale dnes už je príliš veľa zákazov. Najmä v Európe je samý zákaz. Dvere sveta akoby sa pred evanjeliom postupne zatvárali. Často treba vložiť aj nohu do dverí, aby mohlo evanjelium vstúpiť. Spĺňajú sa tak Ježišove slová o pomyselnej úzkej bráne, ktorá vedie do večnosti. Dnes obetavo potrebujeme hľadať a nájsť takúto úzku bránu, lebo veľké a pompézne vstupy sú obsadené a dobre strážené. Evanjelium na prvý pohľad nemá šancu. Úzka brána – to môže byť nejaké konkrétne ľudské srdce, nejaká rodina alebo evanjeliovo povedané – malé stádo... Týka sa to verných, ktorí si kontakt s Kristom udržujú za každú cenu.

3.) „Poďte a uvidíte!“

Pán Ježiš týmito slovami pohýna a povzbudzuje tých, ktorí majú ohlasovať dobrú zvesť. Mdlý a povrchní ľudia nie sú vhodnými kandidátmi na službu ohlasovania evanjelia.

          Nedávno som čítal na internete svedectvo istej učiteľky. Spomína, že učila v triede deviatakov. Mali čítať postupne daný text z knihy. Kniha priputovala k unudenej slečne v tretej lavici. Tá síce do knihy nazrela, ale vzápätí prevrátila očami, unudene si podoprela hlavu rukou a povedala: „Nechce sa mi, mňa to nebaví!“ Rozmýšľal som, čo by to znamenalo, keby sa niekto takto vyjadril v škole v mojich časoch...

          Sú ľudia, ktorým chýba zápal a záujem. Pred sebou majú prázdnotu, nie je tam nijaká ambícia či nejaký cieľ. Nič, iba prázdna hlava. Aj kdesi v evanjeliu sa píše, že na otcovu výzvu ísť pracovať do vinice, jeden zo synov odpovedal identicky: „Nechce sa mi.“ No potom si to rozmyslel a šiel.

          Ohlasovať evanjelium znamená vstať a ísť. Nešetriť pritom energiou ani časom. Odmietnuť niekedy vlastné pohodlie či úspech.

 

          Takéto počínanie si má vysoký stupeň výpovednej hodnoty. Ľudia sa musia prebudiť a všeličo prehodnocovať. V srdci mladého človeka sa má objaviť otázka: „Učiteľ, kde bývaš?“ Ona musí vzísť z ich vlastného vnútra bez donútenia. Za touto otázkou sa skrýva živý záujem, nie nuda. Skrýva sa za ňou túžba spoznať Ježiša zblízka a výsledok tejto komunikácie odovzdať svetu.