Nedá sa ani spočítať, koľkokrát sme v živote
počuli výraz: „Nestaraj sa!“ Výraz má svoje synonymá: „Čo ťa je do toho?!“ „Staraj
sa o seba!“ „Prečo sa
do toho miešaš?“ „Nikto sa ťa na nič nepýtal.“ „To nie je tvoja starosť!“...atď.
Tento výraz sa používa vtedy, ak niekto
prekročil určitú hranicu a zašiel priďaleko alebo ak si niekto myslí, že
iný prekročil územie neutrality.
Evanjelium hovorí o tom, ako Pán
Ježiš v synagóge uzdravil posadnutého. Zlý sa pokúšal vzpierať a hovoril:
„Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?“
(Mk 1, 21 – 28)
Akoby chcel povedať: „Nechaj nás na
pokoji! Nestaraj sa do nás!“ Lenže Pán Ježiš prišiel práve preto, aby odstránil
diabla zo života človeka. Ježiš nemôže tolerovať zlo, veď za dobro vylial svoju
krv na Kalvárii. Ako sa premieta výraz: „Čo ťa do nás, nechaj ma na pokoji.“ do
života človeka?
1.) Nie
raz sme svedkami situácie, kedy chce niekto pomôcť,
napr.
opilcovi,
ktorý leží niekde na zemi. Niektorí z nich dávajú až agresívnym spôsobom
najavo, že si neprajú byť „rušení“ vo svojej situácii. Ťažko artikulujúc
kričia: „Nechaj ma, staraj sa o seba!“
Každý môže padnúť morálne a môže zostať
ležať. Je požehnaním, keď sú nablízku tí, ktorí podajú pomocnú ruku.
Pred niekoľkými dňami bola extrémnejšia
poľadovica. Kdesi v meste boli ľudia svedkami zvláštneho javu. Menší
posýpací mechanizmus ležal na ceste prevrátený hore kolesami. Ten, čo mal
pomáhať, nakoniec sám potreboval pomoc.
Ide o obraz dneška. Dnes padajú
autority. Tie, ktoré majú pomáhať, sami potrebujú pomoc, aby sa pozviechali z rôznych
pádov. Autoritou je ten, kto pozbiera sily a začne znova. Možno potrebujú
podnet od niekoho, potrebujú ho prijať, a nie mu vzdorovať: „Nechajte nás!“
Žalmista dodáva: „Ak padne, neostane ležať, veď Pán ho drží za ruku.“ (Ž 37,
24)
2.) Z úst
zomierajúceho človeka občas počujeme: „Nechajte ma, chcem zomrieť tu.“
Inštinktívne si volíme miesta tzv.
smrteľnej postele na určitých miestach, myslíme si, že sa nám bude zomierať
ľahšie.
Nebude nám ľahšie, ak odumrieme v živote
takým tajomstvám, ako je eucharistia a sviatosť pokánia. Niekedy si
doslova hľadáme takéto miesta, kde by nebolo miesto pre Boha. A pritom akoby
sme vyslali signál: „Nechajte nás, my chceme takto (bez Boha) žiť a umrieť!“
V letných mesiacoch sa objavujú
rôzne iniciatívy - napr. prehliadka starých remesiel. Na námestia prídu
remeselníci, ktorí nielen predávajú, ale aj vyrábajú veci tak, ako to kedysi
robili predkovia. Jeden z takýchto remeselníkov sa vyjadril: „Vymierame.
Je nás stále menej a menej.“
Prázdny kostol tomu nasvedčuje. Vymierame.
Po smrti človeka, ktorý sa pravidelne zúčastňoval bohoslužieb, zostáva prázdne
miesto. Ostatní už zomreli, lebo si volia život bez dosahu Boha. Hovoria: „Nechajte
nás, my chceme takto zomrieť!“
3.) Starší
manželia sa po dlhých rokoch dostali na rekreačný pobyt.
V kúpeľoch si užívali pokoj od každodenných
dlhoročných povinností.
Po dvoch týždňoch prišla z domu od detí výzva: „Stalo sa to a to,
vráťte sa!“ Odpoveď nenechala na seba dlho čakať: „Prečo nás nenecháte na
pokoji?“
Boh nás nikdy nenechá dlho na pokoji.
Vždy pre nás pripravuje novú výzvu, ktorá nás vyruší zo sladkého pokoja.
Pri správach o počasí sa stretávame
s termínom: „na pocit“. Na pocit chladnejšie alebo teplejšie. Poznáme
situácie, ktoré sú na pocit veľmi studené. Nimi sa už kontaktujeme s večnosťou.
Prelamujeme ľady s večnosťou. Existuje na to výraz v angličtine: ice
breaker.
Keď nás Boh pozýva od príjemností
pozemského života k skúškam, ktoré sú na pocit chladné. Vždy ide o „lámanie
ľadov“ s večnosťou, ku ktorej sa blížime. Boh nás nenechá v pozemskom
živote na pokoji. Nedá nám pokoj, kým nevstúpime do definitívneho pokoja v jeho
kráľovstve.
Koľkokrát sa stane, že by sme Bohu najradšej
povedali: „Nechaj ma
na pokoji! Nestaraj sa o mňa!“ Boh nám vždy povie: „Postarám sa o teba.“
Nám sa zdá, že Boh sa o nás stará (priveľmi), ale on sa o nás postará.
Chce nás priviesť k sebe. Nechajme ho konať, aby sa tak stalo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára