Klaňanie sa Ježišovi

 

 

          Pred niekoľkými rokmi som dostal do daru peknú obrázkovú publikáciu s názvom: Fotografie zo zákulisia Vatikánu. Dvojica autorov Pigozzi – Vian v nej uverejnili 300 unikátnych fotografii, ktoré sa týkajú dejín Vatikánu a služby pápežov až po súčasnosť. Najstaršia fotografia pápeža pochádza z pol. 19. stor. Odkedy existuje fotografia, odvtedy existujú aj pekné dobové fotografie, ktoré zachytili doboví fotografi. Na s. 128 je trojfotografia sv. Jána Pavla II. Robené sú vždy s odstupom času. Najprv vidíme Jána Pavla II. na vrchole síl, ďalšia ho zachytáva ako staršieho človeka poznačeného chorobami a posledná ho zachytáva ako starca, ktorý z posledných síl vedie liturgiu. Na každej fotografii má v ruke pápežský kríž – pastorál. Čo nám tieto fotografie hovoria?

          U sv. Marka nachádzame v evanjeliu zvolanie sv. Jána Krstiteľa: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa...“ (Mk 1, 7) Pápež sa na fotografii zohol pred majestátom toho, ktorý ho povolal do služby a celý čas ho viedol. Vek, choroby, zodpovednosť, problémy, najmä to spôsobilo, že pápež sa postupne zohýnal, aby bol na ňom viditeľnejší Kristus.

1.) Prvá fotografia Jána Pavla II.

Slovanský pápež je na nej vzpriamený. V ruke drží kríž, jeho hlava je na úrovni tej Ježišovej.

          Človek má obdobie, keď je na vrchole. Všetky ukazovatele a dôvody na spokojnosť sú v poriadku. Nie je nikým a ničím limitovaný. Srší energiou a ráznosťou. Má jedinečný pocit v živote, že kráča v jednote s Ježišom Kristom. Je presvedčený, že Boh je na jeho strane, lebo sa mu darí. Nemá veľa dôvodov na nespokojnosť. Oplýva primeraným sebavedomím. Myslí si, že to tak zostane navždy. Symbióza fyzických a psychických síl dosiahla vrcholný bod. Pre toto obdobie života platí výrok Sv. písma: „Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať.“ (Lk 12, 48) Tento výrok je nasmerovaný najmä na adresu tých ľudí, ktorí prežívajú tzv. plnohodnotný život. Nájde sa v ich talóne ochota pomôcť a využiť veľkú energiu na konanie dobra? Nie je tá energia nasmerovaná iba na svoju osobu?  Využívajú takíto ľudia svoj prebytok síl aj na službu Kristovi a Cirkvi? Alebo uznávajú iba potenciál sebectva?

          Anglickí producenti pripravujú celovečerný film o známom spevákovi, Elvisovi Presleym. Pomocou umelej inteligencie a virtuálnej reality pripravili akoby jedno koncertné vystúpenie. Vyberali z množstva fotografií a video materiálov. Výsledkom je Elvis, ktorý bude na vrchole síl a ocitne sa na javisku. Je to však len film, lebo aj Elvis zhasol a musel sa pokloniť Pánovi života a smrti.

2.) Druhá fotografia Jána Pavla II.

Fotografii by sme mohli dať názov: Pápež v rokoch. V ruke opäť drží pastorál. Ruka sa zdá pevná, ale hlava je vo výraznom stupni sklonená pri Pánových nohách na kríži. Je tam ešte energia na to, aby držal kríž vo svojich rukách. Symbolicky má hlavu sklonenú k Ježišovej päte kríža.

          Pán Ježiš počas svojho verejného účinkovania často navštevoval dom Lazára. Sv. písmo hovorí, že jedna z jeho sestier, Mária, si vždy sadla Ježišovi k nohám a počúvala ho. Podľa Ježiša si našla najlepší podiel. (Lk 10, 38 – 42)

          Skloniť sa k Ježišovým nohám je prejavom podriadenosti Ježišovi a prejavom ochoty sa jeho učeníkom do dôsledkov. Pri Ježišových nohách začína iná etapa učeníka Pána Ježiša. V tejto situácii si Ježišov učeník uvedomí, že je závislý na Kristovi, že mu chýbajú záchytné body a dôvody na pozemskú slávu a s tým spojenú absolútnu vitalitu.

          Človek si uvedomí, že musí prijať úbytok síl, ale nie úbytok Ježišovej lásky. Úbytok síl nezmenšuje, nedehonestuje a neničí Božiu lásku k nám. Práve naopak. Zisťujeme, že sami toho veľa nezmôžeme, ale že Boh koná v nás. Náš krok a myseľ už nie sú také suverénne, ale Pán cez nás ukazuje svoju neochvejnú silu.

3.) Tretia fotografia Jána Pavla II.

Pri pohľade na sv. pápeža máme pocit, že už ani kríž nedokáže držať v ruke, ale že Ukrižovaný drží jeho. Hlavu má hlboko pod úrovňou Ježišových nôh.

          Taký je ľudský život. Postupne naša hlava i naše údy klesajú, podstatne strácajú výkonnosť a človek smeruje k smrti. Jedine kríž nás udržiava v nasmerovaní na večnosť. Kríž je nositeľom pokory. Upozorňuje nás, že naša duša má svoje požiadavky, ktoré nebudú nasýtené týmto svetom. Prichádza nám na myseľ výrok Pána Ježiša: „Bezo mňa nemôžete urobiť nič.“  (Jn 15, 5) Kríž nás drží a podporuje našu bdelosť. Učí nás zbavovať nás zbytočností. Preosieva túžby a ambície. Ján Pavol II. na fotografii sa už nevládze pozerať pred seba, už nezdvihne hlavu. Pohľad je nasmerovaný dolu. Kristus je teraz absolútnym Vodcom. On nás vedie a my sa musíme učiť dôverovať mu a odovzdať sa do jeho rúk. Pre túto situáciu je výstižné zvolanie: „Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha.“ (Ž 31)

         

          Počas svojho života sa dostávame na hranicu síl, možností, obetavosti. Trojfotografia pápeža ukazuje, ako prekračoval jednotlivé hranice a dostal sa až do terminálneho bodu poslušného Ježišovho služobníka.

          Ján Krstiteľ dosiahol pozemskú hranicu poznania. Slovami: „Hľa, Boží Baránok...“, sa jeho misia naplnila.  Jeho úloha bola predstaviť zástupom Baránka. Aj my sme k tomu povolaní. Máme predstaviť svojím životom Boha vo svojom prostredí až dovtedy, kým neprekročíme poslednú hranicu, t. j. hranicu časnosti a večnosti.