Zo skúseností troch mudrcov

 

        Pred niekoľkými rokmi vyslali vedci do vesmíru sondu. Jej úlohou bolo skúmať asteroid v istej vzdialenosti od Zeme. Nedávno prišli z vesmíru prvé vzorky hornín, ktoré sa v asteroide nachádzajú. Vedci teraz budú niekoľko rokov skúmať tieto prvky a následne ich vyhodnotia.

        Mudrci sú prvými vzorkami tých, ktorí Krista hľadali, našli ho a poklonili sa mu.  (Mt 2, 1 – 12) Poďme ich skúmať, aby sme zistili, čo obsahujú. Čím nás, dnešných hľadačov pravdy, môžu osloviť s odstupom 2000 rokov.

1.) Mudrci ukazujú, že treba vyjsť von.

Nielen oni, ale aj pastieri, ktorí sa zdržiavali pri svojich stádach, boli vedení akýmsi vnuknutím vyjsť von. Práve preto objavili hviezdu, ktorá im neomylne ukázala miesto, kde sa novonarodený Mesiáš nachádzal. Opakom tejto praxe je situácia Herodesa a jeho dvoranov. Tí ostali uzavretí v útrobách prepychu a honosnosti života, preto hviezdu Mesiáša nemohli vidieť. Táto pravda sa nám odporúča ako celoživotná úloha. Musíme vyjsť von, a to nielen fyzicky opustiť interiér svojho príbytku a zdržovať sa v exteriéroch, ale táto myšlienka má veľký dopad na naše vnútro.

a)   Vyjsť von s pravdou.

Táto pravda má vyjadrovať našu túžbu hľadať Boha, ale zároveň aj sporadickú neochotu zotrvať dlhodobo pri hľadaní pravdy. Nie vždy sa nám chce hľadať Boha, lebo viac nás motivuje blahobyt pozemského života, ktorý nemá ambíciu poháňať nás hľadať hlbšie pravdy.

b)  Vyjsť von s myšlienkou.

Koľko je vzácnych myšlienok, ktoré zostanú „utopené“! Koľko je dobrých myšlienok, ktoré neuzrú svetlo sveta, a to nielen preto, že by boli neprijaté vonkajším prostredím, ale aj preto, že autori týchto myšlienok nemajú ambíciu presadiť ich vo svete. Tieto myšlienky sa týkajú ľudskosti, obetavosti, podelenia sa s dobrami. Na tejto myšlienke musíme všetci viac popracovať, aby sme sa neuspokojili s tým, že žijeme v relatívnom blahobyte a nič negatívne na náš život netlačí.

c)   Vyjsť von s trýzňou svojej duše.

Mnohí ľudia zostávajú zablokovaní pred Bohom tým, že nechcú otvoriť pred ním svoje rany, ktoré utŕžili v živote. Aj tie treba odkryť tak, ako Kristus po svojom zmŕtvychvstaní ukázal na rany umučenia. Aj my máme otvárať svoje bolesti pred Bohom, aby ich on vyliečil, zacelil a posilnil naše vnútro.

2.) Mudrci sa po ceste zastavili na Herodesovom dvore.

Dopytovali sa na novonarodeného židovského kráľa. Je pravdepodobné, že zostali šokovaní, keď zistili, že táto myšlienka je v prostredí paláca neznáma. Ich prítomnosť spôsobila rozruch a mnohým prehovorila do svedomia slovami: „ Vy toto neviete? Vy, ktorí ste v srdci tohto tajomstva, ste o Mesiášovi vôbec nepočuli? Vy, ktorým sa pod oknami narodil Mesiáš, ste neboli schopní zachytiť túto svetovú udalosť?“ Mudrci sa domnievali, že novonarodený židovský kráľ bude v tomto prostredí úplnou samozrejmosťou. No zistili opak.

        Sv. Augustín vo svojich Traktátoch na Jánovo evanjelium kritizuje neschopnosť ľudí prijať Ježišovu náuku o láske k Bohu a k blížnemu. Píše takto: „Uvažujte so mnou, bratia, aké dve prikázania sú to. Veď vám musia byť veľmi známe. Nemôžu vám prísť na myseľ len vtedy, keď vám ich pripomíname; ony nesmú nikdy vymiznúť z vašich sŕdc. Neprestajne myslite na to, že treba milovať Boha aj blížneho... Na toto treba ustavične myslieť, o tomto treba rozjímať, toto treba dodržiavať, uskutočňovať, plniť.“ (LH I, zo dňa: 03. 01. 2024)

        Traja mudrci mali určite v duši podobné posolstvo. Obyvateľom Jeruzalema a okolia chceli povedať, že myšlienky na Mesiáša nesmú vymiznúť z ich sŕdc. Myšlienka na Boha nemá byť iba príležitostná, ale má byť trvalou súčasťou života človeka. Myšlienka na Mesiáša má byť uživotnená a rozvíjajúca sa v duši ľudí, ktorí po Mesiášovi túžili. Svojou krátkou návštevou v kráľovskom paláci zanechali odkaz, že o Mesiášovi treba rozjímať, dodržiavať to, čo hlásal a uskutočňovať v praxi života. Po tejto akejsi katechéze v pohanskom prostredí kráľa Herodesa pokračovali s dobrým svedomím za svojím cieľom.

        Ľudia dnes slávia Vianoce, ale paradoxne, mnohí neveria, že sa narodil Mesiáš. Aj im sa prihovárajú mudrci výčitkou: „Vy toto neviete? Vy, ľudia dnešnej doby, ktorí sa pýšite obrovským pokrokom a hovoríte, že ste civilizovaní ľudia? Neviete, že Kristus sa narodil pre vás a pre vašu spásu?“

3.) Putovanie troch mudrcov bolo dlhé.

Predpokladáme, že o tejto ceste viac nevedeli ako vedeli. Bola pre nich veľkým tajomstvom. Vnútorne však boli pripravení na to, že cesta bude náročná a dlhá. Aj bežne v živote povieme, že je pred nami dlhá cesta.

a)   Dlhá cesta, keď potrebujeme niečo pochopiť.

Je mnoho skutočností, ktoré v živote nepochopíme hneď, lebo nevidíme súvislosti. Až po rokoch, prípadne po desaťročiach, sa nám určité skutočnosti objasnia.

b)  Dlhá cesta, keď hovoríme o zotavení.

Ľudia, ktorí sa vystrábili z akýchkoľvek neduhov, potrebujú podstúpiť rehabilitáciu, t. j. potrebujú sa zotaviť. Aj človek, ktorý vedie dlhodobo hriešny spôsob života, po vyliečení Ježišom potrebuje čas na zotavenie. Boh nám ho umožní, aby sme sa adaptovali na novú situáciu slobodných ľudí. Takých ľudí, ktorí zanechali hriech a definitívne sa otvorili evanjeliu.

c)   Dlhá cesta, keď hovoríme o tom, že sa máme niečo naučiť.

Nikto sa nestal odborníkom v určitej oblasti hneď, z večera na ráno. Aj toto má svoje zákonitosti. Pred nami je dlhá cesta, keď chceme byť zruční, rozumní, tvoriví, cieľavedomí.

d)  Existuje dlhá cesta, počas ktorej sa učíme komunikovať s Bohom.

Potrebujeme sa najprv započúvať do Ježišovej prítomnosti. Je to logické, lebo on je Slovo a Slovo sa Telom stalo a prebývalo medzi nami. Keď je Kristus Slovom, musíme sa učiť započúvať sa doňho. Na Ježiša sa musíme zahľadieť. Aj táto myšlienka má svoju logiku, lebo evanjelium hovorí, že Ježiš prišiel ako Svetlo, ktoré osvecuje každého človeka. A každý, kto má zdravý zrak svojej duše, má toto Svetlo vnímať a sledovať ho. Máme sa učiť upriamiť svoj život a zrak na Krista. Kristus je cieľom nášho života. Tí, ktorí chcú trafiť cieľ, musia dobre zaostriť svoj zrak. Tí, ktorí nechcú minúť Krista ako cieľ svojho života, musia zacieliť na Ježiša tak, aby sa stal pre nich životným pravidlom a náplňou. On sám nás k tomu vyzýva slovami: „Poďte ku mne všetci...“

 

        Traja mudrci nám zanechali vzorky svojho správania. Je pre nás povzbudivé, že sa nikým a ničím nedali odradiť od svojej vízie. Ich cesta určite nebola jednoduchá, ale z duše nikdy nestratili ambíciu stretnúť sa s Mesiášom. Ich viera bola ukážková, vzorová a hodná nasledovania aj pre nás, súčasných kresťanov. Naša viera zvetráva. Mudrci nás povzbudzujú k tomu, aby sme sa pobrali na cestu a svoju „zvetranú“ vieru premenili na úrodnú záhradu, ktorá oplýva ovocím už na tomto svete, ale hlavne vo večnosti.