K misiám

 

 

        V týždni od 14. – 18. 10. 2024 prebiehala na cirkevných školách misijná aktivita. Deti – žiaci – i pedagógovia mohli prísť do školy zjednotení v jednofarebnom oblečení. Každá farba predstavuje určitý kontinent. Napr. zelená Afriku, biela Európu, červená Ameriku, modrá Oceániu a žltá Áziu. Každý deň sa potom v škole pomodlili za misie na danom kontinente.

        Aj takýmto spôsobom sa môže vzbudiť misijný duch a nadchnúť niekoho pre dielo misií. Misijná myšlienka si môže raziť cestu už v duši dieťaťa, ktoré nemusí ešte nič tušiť. Čo sú misie v praxi?

1.) Misijné dielo je zamerané na tých, pre ktorých je evanjelium novinkou.

Nikdy sa s ním nestretli, alebo iba okrajovo. V súčasnosti sme zvyknutí v priestore európskej materiálnej hojnosti na to, že nám ponúkajú nové a nové veci. Počujeme napríklad: „Je to novinka na trhu a vy môžete byť medzi prvými, ktorí ju budú vlastniť, atď. Sluch súčasného človeka je citlivý na slová – novinka a byť prvý....

        Paradoxne, toto môže byť základom pre určitých jednotlivcov, aby prijali 2000-ročnú  novinku evanjelia. Zároveň sa stali prvými, ktorí prijmú evanjelium v rodine, v triede, na pracovisku, atď. A nielenže ho ako prví prijmú v danom časopriestore, ale stanú sa v tomto prostredí prvými, ktorí ju odovzdajú ďalej. Duch misií môže využiť tendenciu súčasného človeka chcieť byť prvý a vedieť o novinkách.

2.) Ďalší priestor pre misie sa črtá v prostredí, v ktorom sa už Kristus „prechádzal“.

Ide o miesto, kde bolo Božie slovo ohlasované, ale nie prijaté v zmysle osvojenia a nasledovania. Kristus sa akoby prešiel životmi istých ľudí, no oni ho neprijali, a tak išiel ďalej.

        Sv. Maxim, vyznávač, píše Talásiovi: „Svätú Cirkev nazývame svietnikom, lebo v nej prostredníctvom ohlasovania svieti Božie slovo, jasom pravdy ožaruje všetkých, čo bývajú na tomto svete akoby v nejakom dome a myseľ všetkých napĺňa Božím poznaním. Pod nijakou mericou nijako nemožno udržať slovo, ktoré je najradšej na samom vrchole ako najväčšia ozdoba Cirkvi.“ (LH IV., s. 354) Božie slovo má byť vrcholom pre tých, ktorí sú ochotní počúvať, a to nielen pre potešenie ucha, ale pre uplatnenie vo vlastnom živote.

        Dvaja stavební robotníci z rôznych firiem pri stretnutí sa v období neskorej jesene, konštatovali: „Dokončievame veci vonku a tlačíme sa dnu. Vo vnútri sa dá pracovať aj v čase nepriaznivej klímy, vonku už nie.“

        Evanjelium sa tlačí dovnútra, do duše, lebo tam je jeho prvotné miesto a tam môže byť najužitočnejšie.

3.) Misie si zaslúžia a potrebujú ich aj tí, ktorí hlásajú a žijú evanjelium v chladom svete neprijatia.

Občas použijeme výraz: „za studena“. Ide o určitú technológiu, ktorá vyrába také prvky, ktoré sú presnejšie a dokonalejšie.

        Niektorí hlásajú evanjelium „za studena“, t. j. v chladom prostredí, v ktorom sa Božie slovo uchytí ťažšie. Paradoxne, svedectvo ich pôsobenia však môže byť presvedčivejšie a dokonalejšie ako keby žili a pôsobili v tzv. optimálnom prostredí. A treba konať aj „za horúca“, lebo Sv. písmo nám prízvukuje toto: „Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 6, 2)

        V tomto čase začína u nás nepríjemný faktor – konsolidácia. Týka sa ekonomiky, prepúšťania ľudí z práce; týka sa prudkého zvyšovania cien.

        V čase modlitieb za misie si zdôrazňujeme inú konsolidáciu. Ak toto slovo znamená upevnenie a zjednotenie, tak teraz sa Cirkev konsoliduje a zjednocuje v prosbe za dielo misií – za ducha misií.

        Nech je dominantný v našich srdciach, aby dielo misií rástlo ako dielo Božieho ducha aj skrze naše materiálne a duchovné príspevky.

Vzťah k viere

 

        Vždy, keď sa začína nejaké dielo, povieme, že robíme prvé kroky. Môžu byť pomalšie, neisté, labilné. No keď sú prvé kroky stabilnejšie, už nehovoríme, že ide o prvé kroky. Hovoríme, že sú to pokroky. Po prvých krokoch by po čase mali nastať pokroky.

        Aj viera v Boha má svoju postupnosť a svoje kroky. U každého je to individuálne. No väčšina chce aj vo viere robiť pokroky. Sám Ježiš nám v evanjeliu jednotlivé kroky oznamuje a nabáda nás, aby sme sa ich držali. (Mk 10, 17 – 30) O čo ide?

1.) Zachovávaj!

Istý človek z evanjelia pribehol k Ježišovi a pochválil sa, že už dávno prikázania zachováva. Ježiš túto obetu od neho prijal ako dobrý základ, na ktorom sa môžu postaviť dokonalejšie úkony viery. Boh chce, aby sme stále jeho slovo zachovávali. Hovorí: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ (Lk 11, 28)

        Niekedy sa nám dostane do uší takáto charakteristika človeka: nič mu nie je sväté... Znamená to, že ide o človeka, ktorý neuznáva morálne zásady. Naopak, človek, ktorý sa snaží žiť podľa zásad evanjelia, vnáša prepotrebnú svätosť do svojho prostredia.

2.) Rozdaj!

To je odporúčanie Pána Ježiša, ktoré predniesol ambicióznemu mužovi, s ktorým viedol dialóg.

        Nehovorí: „Rozdaj komu chceš a koľko chceš....“ Hovorí adresne: „Rozdaj všetko, a to chudobným!“ Mladý muž dostal úplnú a konkrétnu správu. Nezostala v ňom žiadna pochybnosť, lebo Ježiš sa vyjadril presne. To je niečo pre nás, ľudí tejto doby. My presnosť vyžadujeme – kedy, kde, ako.... To sú najčastejšie otázky vtedy, keď sa niečo organizuje.

        Sme presní a pohotoví, keď treba žiť podľa zásad, ktoré máme od Boha? Rozdávame všetky dary, ktoré sme dostali tak, aby priniesli úžitok iným? Mnohí svoje dary a schopnosti nevyužívajú tak, akoby mali. Na svete je veľa núdznych ľudí (nielen materiálne), ktorí potrebujú rôzne prejavy štedrosti. V jubilejnom roku, ktorý vyhlásil Sv. Otec František a ktorý začne v decembri 2024, buďme adresní a presní, čo sa týka obiet a aktivít, ktoré chceme realizovať. Sv. Otec hovorí, že pri darovaní by sme mali spoznať „tváre bratov a sestier“, ktorým svoje obety venujeme.

3.) „Príď a nasleduj ma!“

Vrcholom dialógu Ježiša a mladíkom bolo Ježišovo pozvanie: „Príď a nasleduj ma!“ Naznačuje mu, že naňho počká, kým sa tento bude rozhodovať.  Nesúri ho, nedáva mu ultimátum, nevyhráža sa mu, len naznačuje, že Boh vie čakať na pravú chvíľu.

        V praxi života počujeme: „Ja si naňho počkám!“  Za tým je vyhrážka, pomsta a násilie. Aj Kristus hovorí, že si počká, kým bude dotyčný pripravený nasledovať ho. Nie je za tým vyhrážka ani násilie. Boh síce čaká, ale zároveň udeľuje také milosti, aby pozvaný pochopil, že to, čo dáva Ježiš, nemôže dať nikto. A to je dar povolania a spásy. Tento dar je však nezlučiteľný s určitou matériou tohto sveta. Ten, kto má  pozvanie Ježiša vo viere nasledovať, musí niektoré ponuky sveta odmietnuť. Viera si žiada celého človeka a vyžaduje hĺbku, v ktorej sa usadí semeno Božieho slova.

       

        Aj vo viere sú prvé kroky a sú možné aj pokroky. Ale nebolo by nič z toho, keby chýbalo: Vykroč! Evanjelium spomína slepca Bartimeja. Keď ho dal Ježiš zavolať, aby ho uzdravil, Bartimej „...odhodil plášť, vyskočil a šiel.“ (Mk 10, 46 – 52) Boh nás volá: „Vykročme mu v ústrety, aby nás uzdravil a priviedol na cestu večného života, ktorej sa tak dožadoval mladík z evanjelia.

O manželstve

 

        Občas počujeme takýto výrok: „Naše cesty sa rozišli.“ Vzápätí však môžeme počuť opačný: „Znovu sme našli spoločnú reč.“ Takéto a podobné výroky sa objavujú v rôznych oblastiach spoločenského života – napr. v politike, v práci, ale i v rodine.

        Existuje ustanovizeň, ktorá tieto protichodné tendencie dôstojne zastrešuje. Je to sviatosť manželstva. Najmä v jej atmosfére zažívajú ľudia neustále rozchody a návraty. Ak nie fyzicky, tak aspoň po stránke názorovej. Ak sa manželia argumentačne rozídu, nemajú rezignovať, ale hľadať cestu opätovného zjednotenia. Robia tak preto, lebo majú pred sebou vyššie ciele – zachovať celistvosť manželstva a rodiny. Ktoré okolnosti hrajú v ich prospech?

1.)Dôvera

Väčšina z nás má okolo seba ľudí, o ktorých hovoríme, že sú dôveryhodní. Možno ich počas života veľa nestretneme, ale ak áno, môžeme s nimi viesť dôverné rozhovory. Všetkým ľuďom okolo seba nepovieme to, čo im. Takúto dôveru si treba zaslúžiť a ona býva odskúšaná praxou života. Pre manželov je najdôveryhodnejší Boh. Nikomu nepovieme to, čo jemu. Zároveň od nikoho nedostaneme toľko dobra, ako od neho. V ľudskej rovine by si mali byť manželia navzájom najdôveryhodnejšími ľuďmi. Spolu majú hľadať cestu, riešenia a podnety. Zvlášť v súčasnej dobe je nevyhnutné posilniť dôveryhodnosť našej komunikácie s Bohom a medzi nami navzájom.

2.)Premiéra

Tento výraz dávame do súvislosti najmä s určitým umeleckým dielom. Ide o niečo, čo sa odohrá prvýkrát. Hoci je to slávnosť, no v jednej udalosti vzniká mix očakávania, strachu, stresu, napätia, atď. Netýka sa to však iba divadla, ale problematika zasahuje do rôznych oblastí.

        Hybnou silou v živote manželov je láska. Tá môže mať denne podobu premiéry, hoci tá býva bežne iba jedna. Nie nadarmo sa nám Božie slovo prihovára takto: „Nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom a nenechávajte miesto diablovi.“ (Ef 4, 26 – 27) Takto sa má po akomkoľvek konflikte „zregenerovať“ čnosť lásky a manželia začínajú odznova. Každý deň vzniká nová možnosť na to, aby láska medzi nimi zažila novú premiéru. Aj tu platí, že premiéra je umeleckým dielom, t. j. dielom Božej milosti a spolupráce muža a ženy, ktorí si sľúbili vernosť. Takto môže byť láska denne silnejšia a pripravenejšia reagovať na nové výzvy života.

3.)Vyvierať

Na turistických mapách Katastra obce Spišské Bystré nájdeme výraz Vyvieračka. Už samotný názov nám hovorí, že ide o lokalitu, v ktorej vyviera potok, ktorý tečie cez obec. Aj čnosť lásky má svoju nezameniteľnú „vyvieračku“. Je ňou Boh. Božia láska je akoby šitá na mieru pre manželský život. Tam má svoje veľké uplatnenie a realizáciu. Boh je láska. (1Jn 4, 8) Boh má mať svoju realizáciu v manželskom živote. Odmietnutím Boha „vyvieračka“ milostí pre manželov vysychá. Veľa vecí v manželstve vyrieši návrat k Bohu, lebo Boh je prameňom všetkého dobra. Už starozákonný prorok Malachiáš sa prihovára: „...obráťte sa ku mne a obrátim sa k vám...“ (Mal 3, 7)

 

        Lásku netreba hľadať iba v jej toku, ale najmä tam, kde ona vyviera. Eucharistický stôl a stôl Božieho slova je vrcholným zdrojom lásky. Málokto má k nemu taký prístup a vzťah ako manželia, ktorí si v jeho blízkosti vyslúžili sviatosť manželstva.