Väčšina ľudí oplýva schopnosťou predstavivosti. Ľudia niečo čítajú alebo počúvajú a hneď si danú situáciu v mysli predstavia. Hoci sú chvíle, keď povedia:ani si to neviem predstaviť.
U sv. Lukáša v evanjeliu čítame túto vetu:"Bedrá majte opásané a lampy zažaté" /Lk 12,35/. Vieme si to predstaviť? Pán Ježiš použil dobové výrazové prostriedky, ktorým vtedajší ľudia dobre rozumeli. My, súčasníci chápeme aspoň to, že týmto obrazom naznačil a vyjadril určitý stav pripravenosti a pohotovosti. Ďalej chápeme aj to, že tu nejde iba o vonkajšiu výstroj človeka alebo fyzický postoj, ale o sústredenosť vnútra človeka. Ide o jeho vnútorné nastavenie byť bdelý a pohotový. A napokon chápeme aj to, že tento postoj nemôže byťiba dočasný, ale že ide o trvalý celoživotný postoj/trvalo udržateľný/ veriaceho človeka. Ježiš nás upozorňuje na to, že nemáme ignorovať požiadavky a príťažlivosť Božieho kráľovstva. Ako sa to má prejavovať?
1.,Všimnime si rozdiel vo výrazoch: časnosť a večnosť. V situácii časnosti zažívame takéto stavy : naháňa ma čas alebo mám more času. Ani jedno ani druhé nevyvoláva pocit spokojnosti. V prvom prípade sa človek dostáva do situácie stresu a v druhom môže podľahnúť pokušeniu, že jeho pozemský čas zostal stáť a nehýbe sa smerom k večnosti.
Na druhej strane večnosť takéto kategórie a stavy nepozná. Tam človek nijako s časom nebojuje. Keď žije v atmosfére Boha, je nemožné, aby sa neustále pozeral na hodinky. U Boha vo večnosti čas neexistuje. Preto nás Ježiš povzbudzuje, aby sme sa nenechali pomýliť pozemskou problematikou času, ale pripravovali sa na večné teraz t.j. na večný život s Bohom.
2.,Život s obmedzeniami a život bez nich. V pozemskom živote si musíme chtiac nechtiac zvyknúť na rôzne obmedzenia. Poznáme obmedzenia zdravotné, stravovacie, dopravné atď. Túžime po živote bez obmedzení, no v tomto svete sa nám takého nedostáva. Za plus považujeme aspoň to, že nás určité autority na obmedzenia upozornia vopred. Život na zemi bez obmedzení je v podstate nereálny.
Vo večnosti nič také neexistuje. Ten, kto je slobodný v Kristovi vo večnosti, nie je limitovaný nijakými nepríjemnými okolnosťami. Vo večnosti neexistuje nebezpečenstvo zla. Duša si užíva večnú Božiu dobrotu, ktorú nemôže žiadna sila narušiť.
3.,Neúplnosť a dokonalosť. Počas života sa niektorí ľudia zaoberajú tým, že realizujú svoju zberateľskú vášeň. A sú patrične hrdí na svoje zbierky. Niekedy povedia, že ju nemajú úplnú, že im chýba taký a taký exemplár. Úplne iná situácia vzniká vtedy, keď je zbierka úplná. Pocit radosti a spokojnosti sa nedá ničím vyvážiť.
Poznanie Boha tu na zemi nie je úplné. Poznáme síce to, čo je potrebné pre našu spásu, ale samotné poznanie Boha je neúplné. Chýba nám situácia:z tváre do tváre. A táto zbierka poznania Boha sa doplní až vo večnosti. Často pri tom používame výrok sv. Augustína, ktorý hovorí, že nespokojné je srdce človeka, kým nespočinie v Bohu. Úplné poznanie Boha, ktorý je jediným zdrojom nášho dobra, je pre nás veľkou motiváciou otvoriť sa pre jeho tajomstvo. Musíme však prejsť bránou pozemskej smrti, aby sa nám pre večnosť naplno otvorili oči.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára